Prvá vec, ktorá ma po príchode prekvapila, boli dvojjazyčné nápisy. Anglicko-španielske. Tie boli skoro všade na verejných miestach. Na letisku, v metre ... Tieto dvojjazyčné nápisy by ma možno neprekvapili v Kalifornii, na Floride alebo na iných miestach v blízkosti Mexika. Ale v New Yorku, Washingtone D.C. a v menšej miere aj v Pittsburghu ma to prekvapilo. Je pravda, že aj v týchto mestách žije veľa španielsky hovoriacich občanov, ale v týchto veľkomestách žije veľké množstvo Ázijcov, Európanov a množstvo inak rozprávajúcich občanov (melting pot) . Prečo práve španielčina ?
Počas svojej cesty som sa toho snažil vidieť čo najviac. Zaujímali ma samozrejme v prvom rade pamätihodnosti jednotlivých miest. USA je v porovnaní s európskymi krajinami mladou krajinou a nemá pochopiteľne také starobylé pamiatky ako napríklad Slovensko. Američania sú však na svoje pamiatky patrične hrdí a vedia sa o ne dobre postarať a udržiavať ich. K tomu vedú aj mladú generáciu. A tak sa správajú k pamiatkam a prírode ohľaduplne. Zaujímavé je, že pri tejto dobrej starostlivosti, údržbe a zabezpečení pamiatok, väčšina pamiatok a múzeí je zadarmo. Aj v tom je rozdiel medzi slovenskými a americkými pamiatkami a múzeami. Nespomeniem si narýchlo na múzeum na Slovensku, ktoré by bolo zadarmo. A aj tá starostlivosť a zabezpečenie pamiatok na Slovensku pokrivkáva. Ako príklad spomeniem len nedávne zničenie múmie Žofie Bosniakovej mentálne narušeným jedincom.
Biely dom
New York z 86.poschodia mrakodrapu Empire State Building
Hroby vojakov na Arlingtonskom národnom cintoríne
Priemyselné mesto Pittsburgh
Američania sú vlastenci. Sú hrdí na svoju vlasť (aj keď vedia byť kritickí k mnohým politickým udalostiam v krajine). Vedia sa postarať o hroby svojich padlých vojakov, o pamätníky obetiam katastrof a rôznych vojen. Vedia vzdať úctu padlým. K vlastenectvu vedú aj školskú mládež. Počas školského roka robia pre študentov výlety k týmto pamätníkom. A ani v čase prázdnin nie je zvláštne stretnúť skupinky mladých pri týchto pamätníkoch s kvetmi v rukách.
Každá táto lavička pred Pentagonom je pamätníkom jednej z obetí teroristického útoku z 11.9.2001. Študentky kladú kvety k týmto lavičkám
Z tohto vlastenectva by sme sa my na Slovensku mali čo učiť. A myslím si, že máme byť na čo hrdí . Máme bohatú históriu, krásne pamiatky, kultúru a prírodu. No je to asi v našej povahe, že to, čo je naše, zaznávame a vieme obdivovať len to, čo je susedovo. Neviem si spomenúť, kedy som naposledy videl našu mládež klásť kvety na hroby padlým v SNP, vo vojne, v roku 1968 ... Ani pri oficiálnych oslavách to už nie je bežný jav, nieto inokedy. Snáď naposledy ešte za socializmu. Tých, čo označujú podobné akty kladenia vencov k pamätníkom za pozostatky socializmu, by som odkázal do USA. Nehovoriac o samotných pamätníkoch z druhej a prvej svetovej vojny, z ktorých u nás mnohé chátrajú. Naposledy ma udivilo, keď som sa dopočul, že tank, ktorý bol pamätníkom bojov pri Dargove, zmizol. Paradoxné je aj to, že nemecké vojenské cintoríny sú u nás lepšie upravené ako naše.
Myslím si, že v tomto smere máme čo zlepšovať. A nie je to len o peniazoch. Je to skôr o našej hrdosti a postojoch.
Keď som spomínal zabezpečenie múzeí a pamiatok, nedá mi, aby som sa nezastavil pri bezpečnosti v USA. V posledných rokoch je bezpečnosť veľmi dôležitou súčasťou života v USA. Čo to znamená pre bežných ľudí? Všade je veľa policajtov, veľa kontrol. Aj pri vstupe do múzeí, človek prechádza bezpečnostnou kontrolou podobnou tej na letisku. Ľudia však zvládajú tieto kontroly a zdržanie pri týchto kontrolách s pokojom a trpezlivo. Na druhej strane tieto kontroly sú dobre zorganizované, a preto prebiehajú plynulo. Americkí policajti vyzerajú na prvý pohľad striktne a neprístupne. No sú veľmi ochotní a radi pomôžu. Na druhej strane, keď o niečom rozhodnú, stoja si za tým a nemá zmysel s nimi vyjednávať. Myslím, že mnohí naši policajti by sa mohli od nich ledačomu priučiť, najmä tej ochote.
S ochotou sa človek stretne aj v obchodoch. Predavač pozdraví zákazníka hneď ako vstúpi do obchodu, snaží sa mu pomôcť, zaujíma sa oň. Je to niečo iné, ako častokrát u nás, keď predavač zákazníka ignoruje alebo svojou nevrlosťou mu dáva najavo, že ho obťažuje. V obchodoch ma zaujala ešte jedna vec. Ceny na tovare resp. v kaviarňach a reštauráciách sú uvedené bez dane. To znamená, že pri pokladni k nim ešte prirátajú daň, a tak výsledná cena je trochu vyššia. Bolo mi vysvetlené, že je to kvôli tomu, že každý štát v USA ma rozličnú daň na tovar. No ani tak som nepochopil zmysel tohto systému.
pokračovanie ...(to be contnued)
