Dobre sa diskutuje a kritizuje nám zdravým. Ako by sa náš názor zmenil, keby choroba postihla nás alebo našich blízkych?
Každý, kto zažil na vlastnej koži ťažkú a zákernú chorobu, mi dá za pravdu, že táto dokáže zmeniť človeku a jeho blízkym život od základu.
Predchádzajúce problémy sa javia byť malichernými a jediným cieľom je prežiť. Človek kvôli naplneniu tohto cieľa je ochotný obetovať všetky svoje úspory, vzdať sa všetkého. Nezazlievam preto rodičom, ktorí sa s cieľom pomôcť svojim deťom chytajú aj slamky a v rôznych programoch zverejňujú svoje príbehy. Zdravotná starostlivosť u nás totiž nie je najlacnejšia a keď človek príde kvôli opatere svojich blízkych o zamestnanie, o stály príjem (almužnu, ktorú štát poskytuje za opateru blízkych osôb , za príjem nepovažujem), finančná situácia týchto rodín je často kritická.
Neprekvapuje ma preto, keď sa čoraz častejšie stretávam so zbierkami rôzneho druhu na drahé, ale nevyhnutné zdravotné pomôcky pre ťažko chorých ľudí. Slováci si v kritických chvíľach vedia navzájom pomôcť.
Ale čo je to za zdravotný systém, v ktorom je chorý človek odkázaný na takéto zbierky?
Kde sú zdravotné poisťovne, ktoré živíme svojimi odvodmi mesiac čo mesiac?
Kde je štát, ktorému platíme dane každý mesiac?
Pre tieto inštitúcie sme zaujímaví len vtedy, keď máme platiť.
Lepšie je byť zdravý a bohatý ako chorý a chudobný. Na Slovensku určite.
Choroby si nevyberajú. Postihujú bohatých aj chudobných bez rozdielu. Bohatí si zdravotnú starostlivosť zaplatia či už na Slovensku alebo v zahraničí. Tým chudobnejším ostávajú rôzne zbierky. Nezazlievajme preto ľuďom , ktorí sa snažia pomôcť svojim blízkym v ťažkej situácii rôznym spôsobom. Možno to častokrát na prvý pohľad vyzerá aj neeticky, ale...
