Väčšinový volebný systém

V týchto dňoch určite veľa ľudí stojí pred dilemou koho voliť. Zahodiť svoje volebné právo nechcú, no na druhej strane kandidujúce strany a zoskupenia v nich nevzbudzujú takú dôveru, aby im dali svoj hlas. Za posledných dvadsať rokov tu snáď nezostala jediná politická strana, ktorá by nebola skorumpovaná, nebola spájaná so žiadnymi škandálmi, ... . Ako teda ďalej? Založiť novú politickú stranu? Tých tu už bolo.... Buď zostali bezvýznamnými straničkami , ktoré postupne zanikli, alebo sa dostali na výslnie, do parlamentu, no tam sa rýchlo skompromitovali, a teda ich životnosť bola maximálne štvorročná. Ja vidím riešenie v zmene volebného systému.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)

V našej krajine je historicky zaužívaný pomerný volebný systém. Volič volí politickú stranu, ktorá ho zaujme a ďalej sa nestará. Kandidátku na poslancov zostavila samotná strana a volič môže ovplyvniť poradie kandidátov krúžkovaním. Zmena poradia sa však často nepodarí. Keď je odvolené, kandidáti na najvyšších miestach sa na štyri roky stanú poslancami parlamentu. Voličova úloha sa skončila. Volič má minimálnu šancu kontrolovať svojho zástupcu v parlamente, lebo ani sám nevie, kto konkrétne je ten jeho poslanec, zástupca v parlamente. Čo nezávislí kandidáti? Kandidáti, ktorí nechcú byť spájaní so žiadnou politickou stranou? Tí majú smolu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tomto systéme veľa šancí na úspech nemajú. O všetkom totiž rozhodujú strannícke centrály.

Väčšinový volebný systém podľa mňa oveľa viac plní zastupiteľskú funkciu parlamentu v spoločnosti. Vo väčšinovom volebnom systéme by bola krajina rozdelená na 150 volebných obvodov (150 kresiel v parlamente). V každom volebnom obvode (menší okres, menšie mestečko, mestská časť..) by kandidáti súperili o poslanecký mandát. V dvojkolových voľbách by sa víťaz stal poslancom za daný volebný obvod.

V čom je hlavný rozdiel medzi oboma systémami? Vo väčšinovom systéme kandidáti poznajú daný volebný obvod, lebo v danom obvode zväčša žijú. A takisto voliči poznajú kandidátov, vypočujú si ich sľuby a riešenia a rozhodnú sa, koho podporia. Po voľbách majú svojho konkrétneho poslanca, na ktorého sa môžu obrátiť, ktorého prácu môžu sledovať a nakoniec ju môžu zhodnotiť v ďalších voľbách. Poslanci sú teda viac závislí od svojich voličov ako od stranníckych centrál. Ak s nimi budú voliči spokojní, môžu sa dostať do parlamentu aj ako nezávislí, teda bez podpory politickej strany. Voliči sa nemusia rozhodovať len podľa politickej príslušnosti kandidáta. Ak napríklad poznám kandidáta osobne ako slušného a šikovného človeka, podporím ho, aj keď nie som priaznivcom jeho politickej strany. Naopak, ak kandidáta mojej obľúbenej politickej strany poznám ako nedôveryhodného človeka, moju podporu nedostane.

SkryťVypnúť reklamu

Ja si myslím, že zmenou volebného systému na väčšinový by sa politika stala opäť raz vecou verejnou. Nie len raz za štyri roky, v deň volieb. Tento systém funguje napríklad vo Veľkej Británii a v mnohých krajinách funguje v kombinácii s pomerným systémom. Čo myslíte? Bol by prínosom aj pre Slovensko?

Jaroslav Lipták

Jaroslav Lipták

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Minds are like parachutes. They only function when they are open. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

321 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

236 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu