V práci mám mnoho milých kolegov. Tí z času na čas na chodbe alebo v kancelárii vo vzájomnom rozhovore vyjadria nespokojnosť s pomermi na pracovisku. Akonáhle sa však konkrétny problém rieši na porade, tí istí kolegovia sú zrazu spokojní so všetkým a súhlasne prikyvujú na všetko, čo nadriadení navrhnú (asi vedia prečo). Spočiatku som bol prekvapený takým 180stupňovým obratom v ich názoroch, neskôr som si však na to zvykol a dnes by ma už ich iné konanie prekvapilo.
Keď si zapnem televíziu a pozriem si správy alebo nejakú diskusnú reláciu, vyrúti sa na mňa hŕba chameleónov. Politici, ktorí už vystriedali nespočetné množstvo strán zľava do prava a stále sú „in", stále sú v tej správnej strane, teda strane pri koryte. Títo „politici" sa opäť snažia presvedčiť nás o svojich pravdách. A mnohým sa to aj darí. Neviem, či sú naozaj takí dobrí manipulátori alebo my sme takí blbí, že im už po koľkýkrát na ich kecy skočíme. Každopádne im táto ich schopnosť vynáša.
Najviac ma vedelo a vie pobaviť, keď počujem plamenné antikomunistické prejavy a diskusné príspevky od politikov, ktorí pred rokom 1989 boli sami členmi komunistickej strany. V duchu hesla : „Zlodej kričí, chyťte zlodeja." Vtedy si spomeniem na príbehy väzňov z komunistických pracovných táborov z 50tych rokov 20.storočia, ktorí spomínajú, že v 50tych rokoch ich kruto vypočúvali tí istí ľudia, ktorí ich vypočúvali aj v 40tych rokoch vo fašistických väzniciach. Akurát prehodili kabáty a z horlivých fašistov sa stali horliví komunisti. Ich kariéra pokračovala, išlo len o to, včas prehodiť kabát. Verím tomu, že keby dnes títo ľudia stále žili resp. boli politicky činní, boli by z nich najhorlivejší demokrati, ktorí by to dotiahli ďaleko.
Neviem, ako je chameleónstvo rozšírené v iných krajinách. Na Slovensku by však mal A.P.Čechov určite množstvo námetov na napísanie poviedok na túto tému. Čím to je?
