Nový zákon rieši po novom spôsob odmeňovania pedagogických zamestnancov. (viď blog http://jaroslavliptak.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=183389)
Tento nový spôsob však prináša asi len jediné pozitívum, a to zabezpečuje vyššie ohodnotenie pedagógom s druhou atestáciou. Doteraz to bolo na ľubovôli riaditeľov škôl.
Inak tento spôsob neprináša žiadne prevratné zmeny.
Učitelia sa začínajú naháňať za kreditmi, hoci dodnes nie je známe, ktoré inštitúcie budú mať oprávnenie vykonávať školenia a udeľovať za ne kredity. Nehovoriac o tom, že nie je jasné, koľko kreditov bude udelených za jednotlivé školenia. Napriek tomu, školenia bežia, učitelia sa na ne vo veľkom hlásia a školiteľské inštitúcie majú dobrý biznis za peniaze ESF.
Negatív tohto systému je viac.
Jedným z hlavných kritérií hodnotenia pedagógov sa stali kredity, t.j. školenia, publikačná činnosť... .30 kreditov im zabezpečuje šesťpercentné zvýšenie osobného hodnotenia.
To, že školenia a aktivity, ktoré pedagógovia absolvovali doteraz, sa im k získavaniu kreditov nezapočítavajú, je jemne povedané nefér. Pedagóg s dlhoročnou praxou má kvôli kreditom opäť absolvovať školenia, ktoré už v minulosti absolvoval x-krát? Kde je tu logika? Kde je tu racionalita a hospodárnosť? Ale samozrejme, európsky sociálny fond to znesie. Z cudzieho krv netečie. Jediné racio je tu v tom, že štát nemusí pedagógom zaplatiť osobné hodnotenie. Dal im šancu, môžete získať navýšenie platu, ale v reále je to cez kredity nemožné. Hlava XXII.
Skúsený pedagóg sa im teda na tie kredity vy...kašle, lebo zo skúseností so systémom v našom štáte vie, že aj keby sa hnal za kreditmi a za pár rokov by ich nazbieral aspoň tridsať, nič by z toho v konečnom dôsledku nemal. V našom štáte sa totiž pravidlá menia každú chvíľu, minimálne pri nástupe novej vlády (teda najbližšie v roku 2010) alebo sa skrátka povie, že na to nie sú momentálne peniaze. (viď zákon o trinástych platoch pre pracovníkov vo verejnom záujme zo začiatku tohto desaťročia , ktorého účinnosť sa posunula..... zo začiatku na určitú dobu, ale ako sa ukázalo neskôr, tak na neurčito)
Mladí pedagógovia plní entuziazmu a ilúzií sa za kreditmi poženú, až kým nezískajú skúsenosti svojich starších kolegov.
Nehovoriac o tom, že samotné školenia a publikácie nerobia ešte dobrého pedagóga. Naopak, môže byť dobrý pedagóg, ktorý vie naučiť, zaujať študentov, nadchnúť ich pre svoj predmet aj bez absolvovania prevažne formálnych školení. No kritériá sú nastavené inak. Čiarky na prezenčnej listine boli a sú dôležitejšie ako samotný výkon práce.
Ďalším absurdným ustanovením je ustanovenie o nároku pedagógov na hradený rekondičný pobyt po odpracovaní určitého počtu rokov v školstve. Je chvályhodné, že si niekto všimol , že ide o povolanie náročné hlavne na psychiku, a teda rekondičný pobyt je na mieste, podobne ako ho majú zamestnanci ministerstva vnútra a obrany. No opäť je tu Hlava XXII, účinnosť tohto ustanovenia bola opäť posunutá na rok 2012 resp. 2013. Čo to znamená? Že to v praxi nebude fungovať nikdy.
Záver? Podobne ako školská reforma, ani tento zákon nič nerieši. Úradníci, politici si urobili čiarku, že niečo nové urobili, ale v praxi sa nič nezmení.
