Sobota ráno. Po celotýždňovom pracovnom zhone som sa vybral nakúpiť do Hypernovy. V strede hypermarketu ma prekvapí početný hlučný hlúčik dôchodcov. Všetci sú v očakávaní niečoho...
„Čo sa deje?" pomyslím si.
„Vajíčka sú po 2 €," informuje ma jeden dôchodca, keď vidí, že sa nechápem, čo sa deje.
Zrazu to očakávanie prepukne v ošiaľ. Zamestnanec hypermarketu na vozíku priváža palety s vajíčkami. Nebezpečenstvo úrazu je veľké. Dôchodcovia nevydržia a nedovolia zamestnancovi ani len zložiť palety s vajíčkami a hneď sa na ne vrhajú. Darmo ich zamestnanec upozorňuje, aby vyčkali, kým tie vajíčka zloží. Horko-ťažko sa mu podarí vajíčka zložiť a uniknúť z davu.
V tom čase už nekontrolovateľný dav s hurónskym revom berie vajíčka útokom. Nevadí, že v strkanici padajú za obeť okolité regály, ba v niektorých prípadoch dokonca aj samotné vajíčka končia rozbité pod nohami rozvášnených „nakupujúcich".
Okolostojaci nakupujúci spolu s predavačkami z okolitých oddelení s údivom sledujú toto divadlo. Niektorí si to dokonca nahrávajú na mobil. Je prekvapujúce, koľko energie a agresivity v sebe majú títo dôchodcovia.
„Toto nás tu čaká po celý deň alebo do vypredania vajec," vzdychajú predavačky.
„Niet vám čo závidieť," pomyslím si.
O pár minút neskôr.
Prví dôchodcovia s víťazoslávnym úsmevom prichádzajú k pokladniam. Vozíky a tašky majú doplna naložené vajíčkami (pod 300 kusov ide málokto).
Na autobusovej zastávke počujem opäť našich seniorov, ako „piestami jazykov prepierajú mladú generáciu". Pomyslím si svoje a idem ďalej.
