Hoci dnes patríme medzi krajiny s najnižším podielom obnoviteľných zdrojov energie v EÚ, práve to otvára nový priestor pre inovácie, regionálny rozvoj a energetickú nezávislosť.
Keď slabé čísla odhaľujú silný potenciál
Podľa údajov Eurostatu za druhý kvartál 2025 vyrobilo Slovensko z vody, vetra a slnka najmenej elektriny v celej Európskej únii. Tento fakt môže znieť negatívne — no zároveň ukazuje, že potenciál rastu je obrovský.
V roku 2024 tvorili obnoviteľné zdroje (OZE) na Slovensku približne 24 % z celkovej výroby elektriny, čo bolo historické maximum. Z tohto podielu väčšinu zabezpečujú vodné elektrárne, nasledované biomasou a solárnou energiou. Veterná energia je u nás stále takmer nevyužitá – pod 0,2 %.
V porovnaní s priemerom EÚ, kde OZE pokrývajú takmer tretinu spotreby, má Slovensko pred sebou veľký priestor na rozvoj.
Nie je to znak neúspechu, ale príležitosť začať efektívnejšie investovať, inovovať a spájať regióny cez projekty, ktoré prinesú čistú energiu bližšie k ľuďom.
Kde sú prekážky, tam sú aj riešenia
Rozvoj OZE u nás brzdia najmä štyri oblasti, ktoré sa však dajú postupne zmeniť:
Legislatíva a povoľovacie procesy
Dlhé povoľovacie konania a zmeny v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) môžu spomaliť nové veterné či solárne projekty. Európska únia však odporúča urýchlenie procesov pre tzv. akceleračné zóny – teda oblasti, kde sa obnoviteľné projekty schvaľujú rýchlejšie a s menšou byrokraciou.
Nedostatočná sieťová infraštruktúra
Rozšírenie prenosových a distribučných sietí je kľúčové. OZE sú decentralizované – vyrábajú energiu na viacerých miestach, preto je potrebné, aby elektrická sieť vedela energiu flexibilne prijímať a presúvať tam, kde ju treba.
Slabšia diverzifikácia zdrojov
Kým hydroenergetika má u nás dlhú tradíciu, vietor a slnko sú stále na začiatku. Slovensko má pritom vhodné podmienky pre malé veterné turbíny, komunitné solárne elektrárne či strešné systémy pre domácnosti a verejné budovy.
Nedostatok informácií a politickej podpory pre samosprávy
Mnohé obce by chceli investovať do obnoviteľných riešení, no často nevedia, kde začať – chýbajú im dáta, kapacity aj metodická pomoc. Práve tu vzniká priestor pre spoluprácu medzi štátom, odborníkmi a lokálnymi iniciatívami.
Aj preto vznikajú iniciatívy ako TerraWise, ktoré pomáhajú samosprávam premeniť tieto plány na konkrétne kroky a projekty.
Obrovská príležitosť pre Slovensko
Ak by sa Slovensko v najbližších rokoch zameralo na systematickú podporu obnoviteľných zdrojov, prínosy by boli nielen ekologické, ale aj ekonomické:
Zníženie nákladov na energiu – lokálna výroba znižuje závislosť od externých dodávateľov.
Energetická bezpečnosť – menšia zraniteľnosť voči výpadkom alebo cenovým šokom.
Nové pracovné miesta – výstavba, servis a digitalizácia sietí prinesú prácu do regiónov.
Regionálny rozvoj – menšie mestá a obce môžu získať nové zdroje príjmov.
Moderný imidž krajiny – rozvoj OZE je súčasťou ESG stratégie aj klimatických cieľov EÚ.
Európska únia sa zaviazala, že do roku 2030 bude aspoň 42,5 % energie pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Slovensko má podľa svojho Národného energetického a klimatického plánu (NEKP) dosiahnuť 19,2 % podiel v konečnej spotrebe energie. Tento cieľ je síce realistický, no len vtedy, ak sa projekty skutočne rozbehnú.
Každý krok sa počíta
To, že Slovensko dnes patrí medzi krajiny s najnižším podielom veternej a solárnej energie, nie je dôvod na rezignáciu. Je to signál, že máme pred sebou otvorené dvere.
V čase, keď technológie zlacňujú, financovanie je dostupnejšie a environmentálne ciele sú jasné, sa práve teraz rozhoduje o tom, či túto šancu využijeme.
Budúcnosť našej energetiky sa netvorí na konferenciách, ale v regiónoch, na strechách škôl, fabrík a domovov.
Ak začneme krok po kroku – efektívne, odborne a s dlhodobou víziou – Slovensko môže premeniť svoje „posledné miesto“ na štartovaciu čiaru novej éry čistej energie.
Zdroj: blog TerraWise.biz
