Jaroslav Liptak
Nie je starosta ako starosta
Nemá obec, poslancov ani úrad. Napriek tomu ho všetci poslúchajú. Svadobný starosta je zvláštna slovenská inštitúcia, ktorá dokáže udržať pod kontrolou aj 200 rozjarených hostí.
Volám sa Jaroslav Lipták a som zakladateľom spoločnosti TerraWise, ktorá sa snaží dokázať, že aj zodpovedné podnikanie môže viesť k lepšej budúcnosti. Momentálne pôsobím v zahraničí, no Slovensko mi nie je ukradnuté – práve naopak, sledujem ho tak pozorne, že niektorí si myslia, že už sledujem priveľa. Píšem o spoločnosti, politike a klimatických výzvach s dôrazom na dialóg, iróniu a zdravý rozum – to posledné, čo dnes mizne rýchlejšie než ľadovce. Mojím cieľom je priniesť pohľad človeka, ktorý verí, že aj slušnosť môže byť radikálnym činom. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Udržateľnosť, Politika, Umelá Inteligencia AI, Business a Podnikanie, Slováci vo svete

Nemá obec, poslancov ani úrad. Napriek tomu ho všetci poslúchajú. Svadobný starosta je zvláštna slovenská inštitúcia, ktorá dokáže udržať pod kontrolou aj 200 rozjarených hostí.

Máme 99 problémov – až kým nám alebo niekomu blízkemu prestane slúžiť zdravie. Vtedy zrazu zostane jeden. Dnes o Slovákoch, ktorí ho pomáhajú riešiť na špičkových pracoviskách svetovej medicíny.

Hoax dnes často používame ako nálepku na všetko, čomu neveríme. Lenže omyl, názor, manipulácia a vedomá lož nie sú to isté. Ako ich od seba rozoznať?

Trenčín je tento rok Európskym hlavným mestom kultúry. Možno je to dobrá príležitosť pripomenúť si, že kultúra nie je ministerstvo, grant ani rozpočet. Kultúra sme totiž predovšetkým my a oplatí sa o ňu zabojovať.

Niekedy medzi nami a tým, čo chceme dosiahnuť, nestojí nedostatok schopností či príležitostí. Stojí tam iba niekto, kto povedal, že sa to nedá. A občas sme tým človekom my sami.

Kým sa na Slovensku pomaly chystáme späť do školských lavíc, tisíce kilometrov od nás sa deti aj dospelí učia povedať „dobrý deň“, čítať slovenské knihy a rozumieť jazyku svojich predkov.

Leto patrí cestovaniu – a slovenskí ministri nie sú výnimkou. Politická satira o služobných cestách, diplomacii a jednoduchej otázke: čo si z nich Slovensko naozaj prináša?

Pred časom som napísal, že by sme sa mali učiť spolu a navzájom. Odvtedy mi v hlave zostala jedna otázka: čo keby sme o tom prestali iba hovoriť a skutočne to skúsili?

Vody máme na planéte obrovské množstvo. Napriek tomu sa z nej stáva jeden z najväčších problémov našej doby. Niekde chýba celé mesiace, inde jej za pár hodín spadne toľko, že berie autá, domy aj ľudské životy.

Oheň vnímame ako nepriateľa. Berie domovy, lesy, zvieratá aj životy. Lenže z pohľadu prírody je jeho príbeh oveľa komplikovanejší. Oheň tu bol dávno pred nami – a v mnohých ekosystémoch sa stal súčasťou kolobehu života.

Je leto, cestujeme viac a svet máme vďaka sociálnym sieťam bližšie než kedykoľvek predtým. V jubilejnej 10. epizóde série Slováci vo svete sa pozrieme na päť Slovákov, ktorí z cestovania urobili životný štýl!

Najlepší pracovník nemusí byť dobrý šéf. Najlepší rečník nemusí byť dobrý politik. Napriek tomu si lídrov stále vyberáme podľa výkonu, sebavedomia a rečí. A možno práve preto sa tak často mýlime.

Toto nie je spoveď z hriechov, ale spoveď človeka, ktorý vymenil istotu korporátu za neistotu podnikania v oblasti udržateľnosti.

Slovensko zavádza nový systém dopravných kamier. Opozícia tvrdí, že zariadenia vyzerajú ako výrobky ruskej firmy, ministerstvo to odmieta a odvoláva sa na certifikát. Výrobcu sa však verejnosť z doterajších vyjadrení nedozvedela.

Na papieri je miliardár, na účte vraj nemá ani milión. Jeho projekty však rozdávajú domy, jedlo aj pitnú vodu. Môže byť influencer morálnym zrkadlom našej doby?

Nie všetci Slováci vo svete sa v zahraničí usadili. Niektorí sa rozhodli zostať na ceste a prinášať nám svet cez knihy, filmy, fotografie a ľudské príbehy.

Zem sa trasie, lesy horia, vojny pokračujú – a my bojujeme s vrchnákom, ktorý nás škriabe do pery. Je to smiešne? Trochu. Zbytočné? Vôbec nie!

...alebo prečo je „pokoj v duši“ skutočne neoceniteľným bohatstvom.

Motivácia pomôže začať. Disciplína pomôže vydržať.

Mám 36 rokov a stále mám chuť učiť sa. Prečo som ju necítil v škole? Možno preto, že radosť z poznania prichádza až vtedy, keď chápeme, kam nás môže posunúť.