Niekedy má človek pocit, že slovenská politika objavila nový obnoviteľný zdroj energie. Nie vietor, nie slnko, nie vodu. Ale tlačové konferencie.
Tentoraz sa premiér Robert Fico postavil pred kamery a oznámil, že Slovensko veterné parky nepotrebuje. Dokonca to povedal spôsobom, ktorý znel menej ako energetická stratégia a viac ako zákaz vstupu na súkromný pozemok.
„Slovenská republika veterné parky nepotrebuje,“ vyhlásil premiér po rokovaní vlády. Dodal, že postoj vlády sa v tomto určite nezmení. Zároveň argumentoval tým, že Slovensko vyrába približne 85 % elektriny bezuhlíkovo, najmä vďaka jadru a vode.
A tu sa začína náš krásny slovenský zápas s veternými mlynmi.
Ken s jedným detailom. Tie mlyny tu takmer nie sú.
Slovensko má podľa SAPI ku koncu roka 2024 len 3,1 MW inštalovaného výkonu vo vetre. To je v praxi tak málo, že keby veterná energetika bola zamestnanec vo firme, už by ju HR dávno ani nenašlo v organizačnej štruktúre. SAPI uvádza, že vietor u nás tvorí menej ako 0,01 % výroby elektriny a nové veterné parky sa prakticky nestavajú od rokov 2003 – 2004.
Čiže nebojujeme s obrovským veterným priemyslom, ktorý zaplavil krajinu turbínami. Bojujeme s možnosťou, že by sa raz niečo také mohlo stať. To je veľmi slovenské. Preventívne poraziť problém ešte predtým, ako sa odvážil existovať.
Jadro je silné. Ale to ešte neznamená, že vietor je nepriateľ
Premiér má v jednej veci pravdu. Slovensko má silnú pozíciu vo výrobe elektriny z jadra. Podľa SEPS jadrové zdroje v roku 2024 vyrobili 18 387 GWh elektriny, vodné 5 372 GWh a celková výroba bola 30 319 GWh. Slovensko bolo zároveň čistým exportérom elektriny.
Lenže toto podľa môjho skromného názoru nie je argument proti vetru.
Jadro je stabilný základ. Voda je výborná, keď je voda. Slnko pomáha cez deň. Vietor vie pomôcť najmä vtedy, keď podmienky sedia, často v inom čase ako fotovoltika. Moderná energetika nie je svadba, kde si treba vybrať jedného partnera a s ostatnými sa už nerozprávať.
Je to skôr dobre riadený sklad. A tam každý vie, že keď máš iba jeden druh zásoby, tak si od jedného problému ďaleko od veľkého problému.
Slovensko nie je nevhodné na vietor. Skôr na povoľovanie
Zaujímavé je, že odborné zdroje netvrdia, že Slovensko je na vietor nevhodné. Práve naopak. WindEurope ešte v roku 2022 písal, že Slovensko má dobré veterné podmienky, ale problémom sú povoľovacie procesy, investičné prostredie, pripojenie do siete a netransparentné pravidlá.
SAPI v trhovom výhľade pre rok 2025 uvádza, že Slovensko má „excellent theoretical potential“ pre veternú energetiku a že takmer nulová prítomnosť vetra u nás nie je spôsobená prírodnými podmienkami, ale najmä štrukturálnymi a regulačnými bariérami. Inými slovami: nefúka nám málo, len sme si okolo vetra postavili úradný plot.
A teraz prichádza tá absurdná časť.
Slovensko má v aktualizovanom Národnom energetickom a klimatickom pláne cieľ dostať sa do roku 2030 na 750 MW výkonu z veternej energie. Európska komisia už pri hodnotení návrhu uvádzala nárast z približne 3,1 MW na 750 MW do roku 2030.
SAPI zároveň uvádza, že podľa údajov EIA/SEA bolo k máju 2025 v procese posudzovania 25 veterných projektov so 167 turbínami a výkonom minimálne 1 032 MW. Ani jeden však zatiaľ úspešne nedokončil proces EIA.
Takže projekty existujú. Potenciál existuje. Ciele existujú.
Len politická vôľa sa tvári, že keď sa otočí chrbtom, prestane fúkať.
Koľko elektriny by z toho mohlo byť?
Ak by Slovensko dosiahlo cieľ 750 MW veterného výkonu do roku 2030, pri európskom priemernom kapacitnom faktore okolo 23 % by to znamenalo približne 1,5 TWh elektriny ročne. Pri novších projektoch a lepších lokalitách, kde sa v Európe očakávajú vyššie kapacitné faktory, by to mohlo byť okolo 2 TWh ročne.
Pre predstavu: slovenská spotreba elektriny v roku 2024 bola podľa SEPS 27 373 GWh, teda 27,4 TWh. Veterných 750 MW by teda mohlo pokryť približne 5,5 až 7,2 % ročnej spotreby Slovenska. Nie celý štát. Nie zázrak. Nie energetický spasiteľ v bielom plášti.
Ale slušný kus elektriny.
A pri zelenejšom scenári, ktorý SAPI spomína ako potrebný pre cestu k uhlíkovej neutralite, by Slovensko malo mať do roku 2030 približne 1 253 MW výkonu vo vetre. To by pri rovnakom jednoduchom prepočte mohlo znamenať približne 2,5 až 3,3 TWh ročne.
To už nie je dekorácia na kopci. To je reálny zdroj energie.
Veterné elektrárne nie sú sväté. Ale ani diabol
Samozrejme, vietor nie je bez problémov. Treba riešiť lokality, vzdialenosť od obcí, ochranu prírody, vtáctvo, hluk, krajinný ráz, pripojenie do siete a aj to, aby z toho niečo mali miestne komunity. Lebo ak niekto postaví turbínu za dedinou a obci ostane len výhľad a nervozita, tak sa netreba čudovať odporu.
Lenže presne na to existujú pravidlá a nie politické zaklínadlá.
Normálna krajina si povie: kde sa to dá, za akých podmienok, s akým prínosom pre región, s akou ochranou prírody a s akým zapojením obyvateľov.
My sme zatiaľ vo fáze: „Kým som tu ja, nebude nič.“
To nie je stratégia, to je energetická verzia zabuchnutých dverí.
Záver bez fanfár, lebo tie by aj tak prefúklo
Najväčšia irónia je, že Slovensko sa dnes nehádže do veterného extrému. My nie sme Dánsko, kde sa človek pomaly narodí s turbínou v rodnom liste. U nás vietor takmer neexistuje.
A práve preto je zvláštne, keď sa z neho robí politický nepriateľ.
Slovensko nepotrebuje slepo stavať veterné parky všade. Nepotrebuje ani ignorovať jadro. Nepotrebuje ani predstierať, že každá turbína je automaticky dar z nebies.
Ale potrebuje dospelú debatu.
Lebo keď krajina bojuje proti veterným mlynom, ktoré ešte ani nestoja, výsledkom nie je víťazstvo.
Výsledkom je len ďalšia premárnená príležitosť.
A vietor?
Ten bude fúkať ďalej.
S povolením vlády alebo bez neho.
A prečo o tom vlastne píšem
Lebo na Slovensku už roky počúvame, aká je energia drahá. Pre domácnosti, pre firmy, pre školy, pre obce, pre všetkých. Keď príde faktúra, nikto ju nečíta ako román na dobrú noc. Skôr ako lekársku správu po zlom vyšetrení.
A potom tu máme zdroj energie, ktorý vie časť tejto záťaže znížiť. Nie sám. Nie zázračne. Nie tak, že zajtra vypneme jadro, odpojíme vodné elektrárne a budeme všetci romanticky pozerať na vrtule v diaľke. Ale vie pomôcť.
Lenže namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, kde to dáva zmysel, za akých podmienok a ako z toho môžu profitovať aj miestne komunity, opäť hľadáme dôvody, prečo to nejde. Prečo sa to nedá. Prečo to nechceme. Prečo je lepšie neurobiť nič a potom sa čudovať, že nič sa nezmenilo.
To je na tom celé smutno-vtipné.
Stále skloňujeme drahú energiu, energetickú bezpečnosť, sebestačnosť a konkurencieschopnosť priemyslu. Ale keď môžeme časť elektriny získať z obnoviteľných zdrojov, zrazu sa tvárime, že vietor je nejaký zahraničný agent s vrtuľou.
Nejde o to postaviť veterné elektrárne všade. Nejde o to ignorovať ľudí v obciach. A už vôbec nejde o to nahradiť zdravý rozum zeleným plagátom. Ide o to, aby sme sa konečne prestali tváriť, že každé nové riešenie je automaticky problém.
Lebo ak budeme pri každej príležitosti najprv hľadať výhovorku, Slovensko nebude energeticky múdrejšie. Bude len majster sveta v disciplíne „prečo sa to u nás nedá“.
A tá energia z toho, žiaľ, nevzniká.
Použité zdroje
Aktuality / TASR – Ficov výrok o veterných parkoch
https://www.aktuality.sk/clanok/rzcp7cY/slovensko-nepotrebuje-veterne-parky-vyhlasil-po-rokovani-vlady-robert-fico/Denník E – kontext k výroku a cieľu 750 MW do roku 2030
https://e.dennikn.sk/5374051/ze-nepotrebujeme-veterne-parky-fico-sa-pred-vyrokom-mohol-radsej-poradit-so-sakovou/SEPS – Ročenka elektrizačnej sústavy Slovenska 2024
https://www.sepsas.sk/engine/wp-content/uploads/2025/07/Rocenka-SEPS_2024.pdfSEPS – ročenky SED, oficiálna stránka s dátami
https://www.sepsas.sk/pre-partnerov/dispecing/rocenky-sed/IEA – Slovakia Energy Policy Review 2024
https://iea.blob.core.windows.net/assets/d2f59c8b-1344-4b98-8a00-52ef074cfa06/Slovak_Republic_2024.pdfSAPI – Slovak Market Outlook for Renewables 2023
https://www.sapi.sk/files/261_sapi-slovak-market-outlook-for-renewables-2023.pdfEuropean Commission – National Energy and Climate Plans
https://commission.europa.eu/energy-climate-change-environment/implementation-eu-countries/energy-and-climate-governance-and-reporting/national-energy-and-climate-plans_enSlovakia updated final NECP 2021–2030
https://cdn.climatepolicyradar.org/navigator/SVK/2025/slovakia-updated-final-national-energy-and-climate-plan-necp-2021-2030_33f92756df2a53dc172bef30ce71a537.pdf
