Otočil sa k východu, otočil sa k západu — a občas aj chrbtom
V priebehu posledných mesiacov premiér Robert Fico absolvoval diplomatický triatlon: najprv sa objavil bok po boku s Vladimirom Putinom pri slávnostiach v Pekingu, ako jediný predstaviteľ EÚ, čím poriadne pobúril opozíciu i časť verejnosti . Na druhú stranu sa však pár dní neskôr ocitol v Užhorode pri stretnutí s Volodymyrom Zelenským, kde vyjadril podporu ukrajinskému snaženiu o vstup do EÚ — no zároveň kritizoval prerušenie tranzitu ruského plynu a dopady na Slovensko .
Kde vládne symbolika, tam sa však ťažko skladá diplomatický miš-maš
Je to doslova: keď sa k jednému otočíš tvárou, druhej strane sa otočíš chrbtom. Fico vysiela signál, že Slovensko je „nezávislé“ a „mimopolárne“, no mnohí hovoria jasne: ide o blikanie svetielok, ktoré prináša zmätok. Ako zdôraznil bývalý minister Wlachovský, „Fico pri politike na štyri svetové strany zabúda na tú západnú“ .
Zbesilé pritúlenie s autoritármi
Popri stretnutiach s Putinom či účasti na oslave 80. výročia čínskeho víťazstva vo vojne, kde stál po boku vodcov ako z časov minulých, sa politiky Fica zatiaľ vyhýbajú návštevám berlínskeho kancelára, parížskeho prezidenta či londýnskeho premiéra . Tak trochu to pripomína priemyselné objatie s diktátormi na účet vlastného záujmu.
Keď chceš byť kamarát so všetkými, ľudia vyjdú do ulíc
Ficove diplomatické otočky neostali bez odozvy. Zatiaľ čo sa v Pekingu usmieval po boku Putina, doma tisíce ľudí protestovali s transparentmi, že Slovensko patrí do Európy, nie do „šedých zón“ autoritárskych režimov. Demonštrácie sa rozšírili aj do regiónov, ktoré boli doteraz k Ficovi tolerantnejšie. Verejnosť dala jasne najavo: zahrávať sa s diktátormi je cez čiaru — a „kamarátstvo so všetkými“ môže mať veľmi hlasných odporcov.
Výsledný efekt? Skôr diplomatický gymnastický chrbát než jasná línia
Miesto konzistentnej politiky vidíme pružný chrbát, ktorý sa bude ohýbať podľa počasia. Fico hovorí o multipolárnom svete, no mnohí vnímajú, že Slovensko sa ocitá v permanentnom vyjednávacom chaose .
Zhrnutie pri káve
Slovensko sa stále pohybuje medzi dvoma pólmi: s jednou stranou sa pousmial, s druhou sa pohádal. Fico svojím diplomatickým kaleidoskopom vzbudzuje otázku: „Je možné byť priateľom všetkých a pritom zostať pevne sám sebou?“ Ako hovorí iné porekadlo: „Kto chce byť kamarátom každého, občas skončí s nikým.“
A čo na záver? Snáď len nádej, že zdravý ľudský rozum ešte nevymrel a Slovensko sa ocitne na správnej strane dejín.
