Keď si položíte otázku, prečo Fico, Blaha a Kaliňák junior pri každej príležitosti hladkajú Rusko po srsti a pri zmienke o Venezuele sa im lesknú oči ako pri prvom vrecku eurofondov, odpoveď je až podozrivo jasná: autokratická sloboda chutí lepšie než slobodná tlač. V krajinách, kde novinárske pero nie je ostrejšie než meč, sa totiž lepšie vládne.
Brusel je pre nich ako svokra na neohlásenej návšteve – stále chce vidieť účty, pýta sa, kam sa podeli peniaze, a má nepríjemný zvyk hovoriť, že „takto by sa to robiť nemalo“.
No v Moskve či Caracase? Tam sa na otázky nehrá – tam je dôležité, kto má väčší portrét vodcu na stene a kto vie rýchlejšie zatvoriť oponenta.
Samozrejme, treba uznať, že Ficova rétorika je šitá na mieru tým, ktorých životná filozofia sa zmestí do vety: „Za komunistov bolo lepšie, lebo banány boli sviatok a nikto nám nepovedal, že sme zaostalí.“
Kultúrne máme k „východu“ blízko – veď kto by sa už len chcel učiť, ako funguje transparentné verejné obstarávanie, keď môže namiesto toho nostalgicky spomínať na časy, keď „vedúca úloha strany“ bola garantovaná ústavou?
Fico a spol. tak presne vedia, čo chcú „praví Slováci“ počuť:
Brusel nám berie suverenitu.
Rusko je tradičný priateľ (lebo nám kedysi poslal tanky… len tak, na výlet).
A Západ? Ten nás chce zničiť, zobrať nám bryndzu a zaviesť gender-neutralné koliby.
Je to jednoduchá politická matematika – keď budete dostatočne hlasno opakovať, že Brusel je zlý a Rusko je dobré, vždy sa nájde časť národa, ktorá si spomenie, ako bolo kedysi „pokojne“ – teda vtedy, keď sa nikto nepýtal, kam zmizli peniaze, a kto sa pýtal, už sa nepýta.
Takže prečo milujú Rusko a Venezuelu? Lebo tam si politik môže užívať luxus, „nepohodlných otázok niet“ a ešte k tomu dostať potlesk za každý populistický výkrik. A prečo to funguje na Slovákov? Lebo nostalgia je silnejšia než Excelová tabuľka rozpočtu.
No a na záver – Fico, Blaha a Kaliňák ml. neobdivujú Rusko a Venezuelu preto, že by ich ľudia žili v raji. Obdivujú ich, lebo tam vládnu ako v raji – bez otravného Bruselu, ktorý stále chce vedieť, kde sú peniaze.“
