Na úvod chcem úprimne poďakovať všetkým čitateľom za podporu, povzbudivé správy a pekné slová pri predchádzajúcich častiach série Slováci vo svete.
Veľmi si to vážim.
Teším sa na každú ďalšiu epizódu, pretože pri nej znovu a znovu nachádzame skvelých našincov. Ľudí, ktorí odišli za hranice Slovenska, ale svojim talentom, prácou, charakterom a odhodlaním robia dobré meno krajine, z ktorej pochádzajú.
Dnes to bude opäť pestré.
Komunita, film, veda, automobilový dizajn a svetová hudba.
A dnes bez politikov.
Danka Klamparová Bowcott – žena, ktorá drží slovenskosť pokope
Nie každý úspech má podobu veľkého pódia, kamier alebo medaily na stene.
Niekedy je úspechom to, že dieťa vyrastajúce v zahraničí ešte stále rozumie po slovensky. Že rodičia nájdu komunitu. Že učitelia, dobrovoľníci a krajanské školy necítia, že sú v tom sami.
A presne do tohto sveta patrí Danka Klamparová.
Je spojená s organizáciou ASSC UK – Association of Slovak Schools & Communities UK, ktorá prepája slovenské víkendové školy, vzdelávacie centrá a krajanské aktivity v Spojenom kráľovstve. Organizácia vznikla v roku 2014, formálne bola ustanovená na Slovenskom veľvyslanectve v Londýne v roku 2019 a dnes zastrešuje viac ako dvadsať centier a súborov po celom Spojenom kráľovstve. Jej práca zahŕňa podporu slovenského jazyka, kultúry, tradícií, súťaží, detských podujatí, metodickej podpory učiteľov aj prepájanie komunít so Slovenskom.
Danka je podľa britského Companies House aktívnou riaditeľkou ASSC UK CIC a zároveň dlhodobo pôsobí aj pri Czech & Slovak Club UK CIC. Zaujímavé je, že je evidovaná aj ako zdravotná sestra – teda človek, ktorý svoj život nespája iba s komunitou, ale aj so službou druhým.
ASSC UK organizuje a podporuje aktivity ako Slováčik roka, Slovenská poézia a próza, detské dni, kultúrne podujatia či magazín Slovenská stopa. To sú presne tie veci, ktoré možno nevidíme každý deň v hlavných správach, ale pre krajanský život majú obrovskú hodnotu.
Pri Danke možno nie je najdôležitejšie hľadať ocenenia v podobe trofejí.
Jej ocenením sú deti, ktoré sa v zahraničí nehanbia za slovenčinu.
Rodiny, ktoré majú kam prísť.
A komunita, ktorá vďaka takýmto ľuďom nezostáva len spomienkou na domov. A Danka sa pre nás stáva tvárou pri ktorej vieme, že ak potrebujeme pomocnú ruku, Danka je tu pre nás.
Robert Viglasky – fotograf, ktorý vie zachytiť ticho medzi scénami
Filmová fotografia je zvláštne umenie.
Nie je to iba o tom, že niekto odfotí herca počas natáčania. Dobrý filmový still fotograf musí pochopiť atmosféru scény, rešpektovať priestor režiséra, nerušiť hercov a pritom zachytiť moment, ktorý v jednej fotografii povie celý príbeh.
Robert Viglasky je v tomto remesle skutočne výnimočný.
Narodil sa na Slovensku a dnes patrí medzi uznávaných filmových stills a key art fotografov. Jeho profil uvádza, že získal titul First Class Honours BA Photography na University of Westminster, je členom Society of Motion Picture Still Photographers a bol hlavným fotografom pri seriáli Peaky Blinders. Medzi jeho projekty patria aj produkcie pre Netflix, Apple TV+, Disney+, Amazon Studios, Universal Pictures, BBC či National Geographic.
Jeho príbeh je pritom krásne ľudský. Podľa Slovak Film Commission pochádza z Veľkej Lehoty a do Spojeného kráľovstva odišiel v roku 2000 ako mladý človek bez veľkého plánu. K fotografii sa dostal postupne – cez prácu, kurzy, štúdium a budovanie portfólia. Zlom prišiel v roku 2012, keď sa dostal k projektu Peaky Blinders.
Na Robertovej práci je fascinujúce, že zachytáva svet, ktorý väčšina z nás vidí až hotový na obrazovke.
On je pri tom skôr.
Vidí svetlo pred scénou.
Vidí únavu, napätie, koncentráciu aj ticho medzi dvoma zábermi.
A z toho vytvorí fotografiu, ktorá niekedy zostane v pamäti rovnako silno ako samotný film.
To je talent, ktorý sa nedá naučiť iba technikou.
To je kombinácia oka, citu, trpezlivosti a rešpektu k príbehu.
Ružena Bajcsy – Slovenka, ktorá pomáhala formovať svet robotiky a umelej inteligencie
Keď dnes hovoríme o umelej inteligencii, robotike alebo počítačovom videní, často máme pocit, že ide o úplne nové témy.
Lenže niektorí ľudia na nich pracovali dávno predtým, než sa z nich stali módne slová.
Jedným z takýchto mien je Ružena Bajcsy.
Pôsobí v Spojených štátoch amerických a je spojená s University of California, Berkeley, kde je uvedená ako NEC Distinguished Professor of Electrical Engineering and Computer Sciences. Bola tiež zakladajúcou riaditeľkou výskumného centra CITRIS – Center for Information Technology Research in the Interest of Society.
Jej akademická cesta začala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, pokračovala doktorátom na Stanforde a neskôr sa zaradila medzi veľké osobnosti svetovej robotiky, počítačového videnia a umelej inteligencie. Medzi jej ocenenia patria napríklad ACM/AAAI Allen Newell Award či IEEE Robotics and Automation Award.
V roku 2022 získala aj slovenskú Medailu cti za svoje vedecké úspechy a za pozitívne šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Ružena Bajcsy je príkladom človeka, ktorého meno možno nepozná každý v bežnej debate pri káve, ale vo svete vedy má obrovskú váhu.
A práve to je krásne.
Niektorí Slováci vo svete nepotrebujú byť hluční.
Stačí, že menia oblasti, na ktorých bude stáť budúcnosť.
Jozef Kabaň – Slovák, ktorý kreslil tvár svetovým autám
Automobilový dizajn je zvláštny jazyk.
Auto môže byť technicky dokonalé, ale ak nemá výraz, emóciu a charakter, ľudia si ho nezapamätajú.
Jozef Kabaň je Slovák, ktorý tomuto jazyku rozumie na svetovej úrovni.
V roku 2024 nastúpil do čínskej automobilky SAIC Motor ako Global Design Vice President. SAIC ho vo svojej oficiálnej správe predstavuje ako svetovo uznávaného automobilového dizajnéra, ktorý bol spojený so značkami ako Bugatti, Audi, Škoda, BMW, Rolls-Royce a Volkswagen. Už ako 25-ročný sa podieľal na projekte Bugatti Veyron, jednom z najznámejších superšportových áut svojej éry.
Na jeho príbehu je krásne to, že slovenský talent sa dostal do priestoru, kde sa nerozhoduje iba o tom, ako bude vyzerať jedno auto.
Rozhoduje sa tam o tom, ako bude vyzerať značka.
Ako sa bude cítiť vodič.
Ako si ľudia zapamätajú silu, eleganciu alebo odvahu.
Jozef Kabaň je dôkazom, že Slovák môže stáť pri dizajne produktov, ktoré pozná celý svet.
A že aj krajina s piatimi miliónmi ľudí môže vychovať človeka, ktorého rukopis jazdí po cestách naprieč kontinentmi.
Juraj Valčuha – dirigent, ktorý dostáva slovenské meno do veľkých sál
Niektoré úspechy sú hlasné.
Iné sa začínajú tichom pred prvým tónom.
Juraj Valčuha patrí medzi najvýraznejších slovenských dirigentov súčasnosti. Od roku 2022 je hudobným riaditeľom Houston Symphony v Spojených štátoch amerických. Predtým pôsobil ako hudobný riaditeľ Teatro di San Carlo v Neapole, hlavný hosťujúci dirigent Konzerthausorchester Berlin a šéfdirigent Orchestra Sinfonica Nazionale della RAI v Taliansku. Od roku 2023 je tiež hlavným hosťujúcim dirigentom Yomiuri Nippon Symphony Orchestra v Japonsku.
Jeho meno sa spája s veľkými svetovými orchestrami – od Berlína, Paríža a Milána až po New York, Chicago, San Francisco či Tokio.
Na dirigentovi je niečo symbolické.
Nestojí vpredu preto, aby prehlušil ostatných.
Stojí tam preto, aby všetci zneli lepšie spolu.
A možno práve preto je Juraj Valčuha výborným príkladom Slováka vo svete. Nie preto, že by musel kričať o svojom úspechu, ale preto, že jeho práca zaznieva v sálach, kde sa rešpekt nedá predstierať.
Tam sa musí odpracovať.
Čo majú títo ľudia spoločné?
Na prvý pohľad sú úplne rozdielni.
Danka drží pokope komunitu a slovenský jazyk v zahraničí.
Robert zachytáva filmové svety cez objektív.
Ružena posúvala hranice vedy, robotiky a umelej inteligencie.
Jozef dával tvár autám, ktoré pozná svet.
Juraj vedie orchestre na najvyššej medzinárodnej úrovni.
A predsa ich niečo spája.
Všetci dokazujú, že slovenský príbeh sa nekončí za hranicou Slovenska.
Pokračuje v školách, kde sa deti učia po slovensky.
Pokračuje na filmových pľacoch.
Pokračuje v laboratóriách.
Pokračuje v dizajnérskych štúdiách.
Pokračuje v koncertných sálach.
Slováci vo svete nie sú iba štatistika emigrácie.
Sú to ľudia, ktorí často odišli s kufrom, odvahou a neistotou.
A časom z toho vytvorili niečo, na čo môžeme byť hrdí.
Preto sa teším na každú ďalšiu epizódu tejto série.
Lebo čím viac hľadáme, tým viac zisťujeme, že skvelých našincov je vo svete omnoho viac, než si niekedy uvedomujeme.
A možno práve tieto príbehy nám pripomínajú, že Slovensko nie je malé preto, koľko má kilometrov štvorcových.
Slovensko je také veľké, akú stopu dokážu jeho ľudia zanechať vo svete.
Ak sa ti moje písanie páči, môžeš ma podporiť kávou tu:
👉 https://buymeacoffee.com/jaroslavliv
Pomôže mi to zvládať dlhé večery pri písaní ďalších textov, úvah a občasných slovných súbojov so zdravým rozumom.
