Keď som bol dieťa, mama mi často hovorila, že by si to so mnou rada vymenila a išla opäť do školy.
Vtedy som tomu vôbec nerozumel.
Veď kto by dobrovoľne vstával skoro ráno, sedel celé hodiny v lavici, písal písomky a učil sa veci, pri ktorých často netušil, načo mu raz budú? Predstava, že by niekto túžil vrátiť sa do školy, mi pripadala asi taká zvláštna, ako keby sa dospelý človek dobrovoľne prihlásil na domáce úlohy.
Dnes mám 36 rokov a začínam jej rozumieť.
Stále mám chuť niečo sa učiť. Čítať, počúvať, objavovať nové témy, stretávať zaujímavých ľudí a zisťovať, ako veci fungujú. Rozdiel je len v tom, že dnes si vo veľkej miere vyberám, čo sa učím, prečo sa to učím a kam ma to môže posunúť.
Možno teda problém nikdy nebol v tom, že by som sa nerád učil.
Možno som len nevedel, prečo sa mám učiť práve to, čo sa odo mňa žiadalo.
Keď učenie začne dávať zmysel
Odkedy som začal kariérne rásť, odrazu ma začalo učenie baviť.
Nie preto, že by sa zo mňa cez noc stal vzorný študent. Začal som sa však venovať témam, ktoré mi pomáhali zvládnuť konkrétnu situáciu, vyriešiť problém alebo sa posunúť ďalej.
Keď som potreboval lepšie viesť ľudí, začal som sa zaujímať o leadership.
Keď som chcel pochopiť fungovanie firmy, učil som sa o procesoch, financiách a stratégii.
Keď som sa začal venovať životnému prostrediu, otvoril sa predo mnou celý svet emisií, udržateľnosti, cirkulárnej ekonomiky a klimatických súvislostí.
Zrazu učenie nebolo povinnosťou. Bolo nástrojom.
Každá nová informácia mala svoje miesto. Vedel som ju niekde použiť, prepojiť s ďalšou skúsenosťou alebo vďaka nej urobiť lepšie rozhodnutie.
A práve vtedy som pochopil niečo podstatné: ľudia sa prirodzene radi učia, keď cítia, že im vedomosti niečo prinášajú.
Nemusí ísť iba o kariérny postup alebo vyšší príjem. Niekto sa učí cudzí jazyk, pretože chce cestovať. Iný študuje psychológiu, aby lepšie rozumel sebe alebo svojim deťom. Ďalší sa učí variť, opravovať dom, pestovať zeleninu alebo používať nové technológie.
Učenie nás baví, keď cítime pohyb.
Keď vidíme, že sme dnes schopní pochopiť alebo zvládnuť niečo, čo sme včera ešte nevedeli.
Deti sa chcú učiť. Len možno nie vždy to, čo im prikážeme
Malé deti sú prirodzene zvedavé.
Neustále sa pýtajú: Prečo? Ako? Čo sa stane, keď…?
Chcú skúšať, rozoberať, skladať, dotýkať sa, pozorovať a napodobňovať. Učia sa od rána do večera bez toho, aby im niekto musel zapisovať známky.
A potom nastúpia do školy.
Postupne sa môže stať, že otázky nahradia odpovede, ktoré sa treba naučiť naspamäť. Zvedavosť začne ustupovať strachu z chyby a objavovanie sveta sa zmení na prípravu na test.
Neznamená to, že škola je zlá alebo že nepotrebujeme základné osnovy. Deti potrebujú vedieť čítať, písať, počítať, rozumieť histórii, prírode aj spoločnosti.
Otázkou však je, či im popri tom nechávame dostatok priestoru objaviť, čo zaujíma ich.
Čo keby sa deti aspoň čiastočne podieľali na tvorbe toho, čo sa budú učiť?
Čo keby si trieda mohla vybrať tému, ktorú chce počas mesiaca preskúmať? Mohla by to byť umelá inteligencia, vesmír, fungovanie mesta, vznik hudby, podnikanie, ochrana prírody alebo to, prečo sa na sociálnych sieťach šíria nepravdivé informácie.
Učiteľ by nebol iba človekom, ktorý odovzdáva hotové odpovede. Bol by sprievodcom, ktorý pomáha klásť lepšie otázky, hľadať zdroje a rozlišovať medzi názorom, domnienkou a faktom.
Takéto učenie by možno nebolo vždy dokonale tiché a usporiadané. Mohlo by však byť živé.
A najmä by deťom ukázalo, že vzdelávanie nie je niečo, čo sa im deje. Je to niečo, na čom sa môžu samy podieľať.
Čo by sme sa mali učiť pre skutočný život?
V škole sme sa učili množstvo dôležitých vecí. Napriek tomu mnoho mladých ľudí vstupuje do dospelosti bez základných vedomostí o oblastiach, ktoré budú ovplyvňovať prakticky každý deň ich života.
Jednou z nich sú peniaze.
Deti by mali rozumieť tomu, odkiaľ peniaze prichádzajú, ako funguje rozpočet, úver, úrok, sporenie, investovanie aj zadlženie. Mali by vedieť, že vysoký príjem ešte automaticky neznamená finančnú istotu a že každé lákavé „kúp teraz, zaplať neskôr“ má svoju cenu.
Nie preto, aby sa z každého dieťaťa stal bankár alebo investor. Ale preto, aby sa v dospelosti dokázalo slobodnejšie rozhodovať a nestalo sa ľahkou korisťou pre reklamu, podvodníkov alebo nevýhodné pôžičky.
Ďalšou oblasťou sú sociálne siete.
Nemá zmysel deti iba strašiť internetom a hovoriť im, aby na sociálnych sieťach netrávili čas. Sociálne siete budú súčasťou ich sveta bez ohľadu na to, či sa to dospelým páči.
Musíme ich preto naučiť, ako ich používať.
Ako si overiť informáciu. Ako rozpoznať manipulatívny titulok. Ako fungujú algoritmy. Prečo sa nám často zobrazuje obsah, ktorý v nás vyvoláva hnev alebo strach. Ako rozoznať platenú spoluprácu, podvodný profil, upravenú fotografiu alebo video vytrhnuté z kontextu.
A predovšetkým, ako si zachovať vlastný názor bez toho, aby sme automaticky uverili všetkému, čo má tisíce lajkov.
Vzdelávanie v čase umelej inteligencie
Do toho všetkého prichádza umelá inteligencia.
Niektorí sa obávajú, že keď nám AI dokáže odpovedať na otázky, písať texty, prekladať alebo počítať, už sa nebudeme musieť nič učiť.
Myslím si, že opak môže byť pravdou.
Práve v dobe, keď dokážeme získať odpoveď za niekoľko sekúnd, bude ešte dôležitejšie vedieť položiť správnu otázku. Pochopiť súvislosti. Overiť si výsledok. Rozpoznať, či odpoveď dáva zmysel, alebo iba znie presvedčivo.
Umelá inteligencia nám môže pomáhať učiť sa rýchlejšie, zrozumiteľnejšie a spôsobom prispôsobeným našim potrebám. Nemala by však nahradiť našu zvedavosť.
Kalkulačka nezrušila potrebu rozumieť matematike. Navigácia nezrušila potrebu vedieť, kam ideme. A umelá inteligencia by nemala zrušiť potrebu myslieť.
Možno práve AI umožní učiteľom venovať menej času opravovaniu opakujúcich sa úloh a viac času rozhovorom, diskusiám a individuálnemu rozvoju detí.
Technológia však sama školstvo nezmení.
Zmení ho až spôsob, akým ju použijeme.
Aj dospelí sa môžu učiť od detí
Vzdelávanie si často predstavujeme ako jednosmernú cestu.
Dospelý vie a dieťa sa učí.
Lenže dnešné deti vyrastajú vo svete, ktorý je v mnohých oblastiach prirodzenejší im než nám. Rýchlejšie skúšajú nové technológie, nemajú taký strach stlačiť nesprávne tlačidlo a často dokážu spochybniť veci, ktoré dospelí už dávno prijali ako nemenné.
Možno by sme ich nemali iba pripravovať na náš svet.
Možno by sme ich mali požiadať, aby nám pomohli pochopiť svet, ktorý vzniká pred nami.
Dospelí môžu deti učiť trpezlivosti, skúsenosti, zodpovednosti a tomu, že nie každý problém sa dá vyriešiť jedným kliknutím.
Deti môžu dospelých učiť zvedavosti, otvorenosti, kreativite a odvahe skúsiť niečo nové bez toho, aby mali všetko dokonale pripravené.
Práve preto by sme sa mali učiť spolu a navzájom.
Nie v škole, kde jeden človek rozpráva a ostatní si zapisujú. Ale v priestore, kde má hodnotu skúsenosť dospelého aj otázka dieťaťa.
Škola, do ktorej by sme sa chceli vrátiť
Možno mala moja mama pravdu, keď hovorila, že by sa so mnou rada vymenila a opäť išla do školy.
Dospelý človek už totiž vie, akú hodnotu môže mať čas venovaný učeniu. Vie, že možnosť čítať, diskutovať, pýtať sa a objavovať nie je trest, ale privilégium.
Otázkou je, prečo to často pochopíme až v dospelosti.
Cieľom školy by nemalo byť naplniť detské hlavy čo najväčším množstvom informácií. Informácie dnes nosíme vo vrecku.
Cieľom by malo byť zapáliť v človeku zvedavosť, naučiť ho premýšľať, pochybovať, overovať a zároveň sa nebáť povedať: „Tomuto ešte nerozumiem.“
Dobré vzdelanie nie je stav, v ktorom už všetko vieme.
Je to schopnosť a chuť učiť sa celý život.
Možno raz vytvoríme školy, v ktorých sa deti nebudú každé ráno pýtať, načo im to bude. Školy, kde budú mať možnosť ovplyvniť, čo a ako sa učia. Kde sa dozvedia nielen dátumy, vzorce a poučky, ale aj to, ako hospodáriť s peniazmi, pracovať s informáciami, používať technológie a rozumieť sebe aj ostatným.
A možno to budú školy, do ktorých sa budú chcieť vrátiť aj dospelí.
Nie preto, aby opäť sedeli v lavici a čakali na zvonenie.
Ale preto, že pochopia, že každý človek môže byť niekedy učiteľom a niekedy žiakom.
Učme sa teda spolu.
A hlavne sa učme navzájom.
Ak sa ti moje písanie páči, môžeš ma podporiť kávou tu: 👉 https://buymeacoffee.com/jaroslavliv
Pomôže mi to zvládať dlhé večery pri písaní ďalších textov, úvah a občasných slovných súbojov so zdravým rozumom. 😅 Ďakujem za každú podporu. ☕
