Dnes som dosiahol prvý míľnik – 10 dní bez jedinej kvapky alkoholu. Možno sa to zdá ako maličkosť, ale pre mňa je to dôležitý krok, ktorý vôbec nie je samozrejmý, hlavne v spoločnosti, kde sa alkohol považuje takmer za „národný šport“.
Len pred pár dňami (10) som bol v Londýne na skvelej akcii – skvelí ľudia, dobrá energia a, samozrejme, dobre pivko, Slovenské vínko, tatranský čaj či borovička. Žiadny chyták – všetko bolo super. Ale na druhý deň som narazil na emotívne video mladého amerického influencera, ktorý nedávno tragicky zomrel ako 31-ročný rukou vraha. V tomto príhovore práveže nehovoril nič prevratné, ale jeho slová zneli silnejšie než inokedy: že naše telo je chrám, že muž by mal mať čistú hlavu, najmä ak má rodinu.
Nie so všetkým som súhlasil, ale práve tieto myšlienky ma zasiahli. A tak som sa rozhodol – končím s alkoholom. Nie preto, že by som pil veľa, ale preto, že chcem byť lepší vo verzii samého seba.
Alkohol má na Slovensku dlhú tradíciu. Sme krajina, kde je normálne vypiť si na rodinnej oslave, pri biznis večeri, na svadbe, ba dokonca aj po pohrebe. Je ľahko dostupný a spoločnosť často vytvára tlak – keď odmietneš pohárik, prichádzajú otázky: „Si chorý? Šoféruješ? Alebo sa ti nechce?“ Preto aj keď nejde o závislosť, rozhodnutie prestať vôbec nie je ľahké.
Abstinencia však prináša prvé výsledky už po pár dňoch – lepší spánok, viac energie, jasnejšiu myseľ, lepšie sústredenie. Telo sa začína regenerovať, pečeň si oddýchne a človek cíti, že má pod kontrolou niečo, čo si často ani neuvedomuje.
A prečo to píšem verejne? Asi preto, že chcem spraviť sám so sebou dohodu – keď je to napísané tu, pred vami, mojimi čitateľmi, beriem to oficiálne.
Toto je len začiatok. Ale 10 dní bez je míľnik, na ktorý som hrdý.
