Film In Time s Justinom Timberlakom priniesol myšlienku, ktorá na prvý pohľad pôsobila ako futuristická fikcia. Ľudia prestali používať peniaze a namiesto toho platili najcennejšou komoditou – vlastným časom života. Dostali denný kredit 24 hodín a všetko navyše – od kávy až po bývanie – si museli „dokúpiť“ priamo z vlastnej životnej zásoby. Kto mal viac času, bol bohatý. Kto ho nemal, zomrel.
Možno to znie absurdne, no keď sa pozrieme na vývoj digitálnych mien, fintech technológií a trendov v oblasti implantátov či biometrických platieb, otázka znie: je to naozaj až také vzdialené?
Digitálna mena a kontrola času
Digitálne meny – či už hovoríme o bitcoine, stablecoinoch alebo pripravovaných digitálnych menách centrálnych bánk (CBDC) – predstavujú ďalší krok v evolúcii peňazí. Z fyzických mincí sme prešli na papierové bankovky, z nich na plastové karty a dnes na neviditeľné čísla v aplikáciách. Ak sa tento trend spojí s rozvojom implantov a biometrických identít, môžeme sa ocitnúť vo svete, kde je jediným „účtom“ samotné ľudské telo.
A tu sa otvára filozofická otázka: čo ak sa mena priamo prepojí s našou existenciou? Čo ak namiesto peňazí začneme obchodovať časom, zdravím či energiou?
Od ekonomiky peňazí k ekonomike života
Digitálna mena už teraz odstraňuje fyzickú vzdialenosť a hranice medzi štátmi. Ak však digitálnu infraštruktúru začneme prepojiť s biologickými ukazovateľmi, môžeme sa ocitnúť v novej forme ekonomiky – kde hodnota nebude vyjadrená počtom eur či dolárov, ale časom zostávajúcim do konca života.
Predstavme si spoločnosť, kde každý človek dostane denne kredit 24 hodín. Extra hodiny získava prácou, obchodom alebo investíciami. Bohatstvo sa tak meria priamo dĺžkou života – čím viac času, tým vyšší spoločenský status. A to, čo dnes vnímame ako „peniaze“, sa premení na doslovný „čas na zemi“.
Etické a filozofické dôsledky
Takýto model by dramaticky zmenil význam rovnosti a slobody.
Chudoba by znamenala nie prázdne vrecko, ale kratší život.
Investície by sa stali doslova predlžovaním života.
Dlhy by boli prepisom vášho času na účet iného.
Filozoficky sa dostávame k jadru otázky: je čas len nástrojom merania života, alebo by sa mohol stať samotnou menou?
Sme bližšie, než si myslíme?
Zatiaľ síce neplatíme svojimi dňami, ale smerujeme k bezhotovostnej spoločnosti, kde fyzické peniaze miznú. Implantáty ako alternatíva k platobným kartám už existujú. Digitálne meny štátov sú na prahu spustenia. A ak k tomu pridáme koncept umelej inteligencie a sledovania ľudskej produktivity, myšlienka z filmu In Time nemusí zostať len v Hollywoode.
Otázka neznie, či to je možné, ale či to nebude odpoveďou na zmeny v našom vnímaní hodnoty života.
