Organizácia Greenpeace bola v minulosti častokrát ostro-kritizovaná pre radikálne formy protestu voči ničeniuprírodného dedičstva. Ochrana prírody bez záujmu orgánov štátnych zložiek platených z daní spoluobčanov, taktiež mimo vedomia širokej verejnosti, potrebovala dramatický ohlas v spoločnosti. Po priemyselnej revolúcii v 18. storočí sa drastickým spôsobom zmenila kvalita života, nielen v ekonomickej oblasti, ale aj narušením prirodných biotopov - krajiny. Prvých ekonomických gigantov v súkromných či štátnych sférach, hnala hlavne túžba po zisku, hromadení bohatstva bez ohľadu na zdravie a život obyvateľstva, a ich okolia. Bohužial, aj po prijatí rôznych medzinárodných deklarácii o ochrane prírody,si väčšina z dnešnej ekologicky-negramotnej spoločnosti navykla na blahobyt pohodlnosti konzumu a jeho propagandou v materialistickom aspekte bytia. Ideály a princípy pseudokresťanskej morálky vymenili za hodnoty prestíže, finančného bohatstva, narcizmu v honbe za čo najlukratívnejším spoločenským statusom zaručujúcim moc.
Dnes však Greenpeace skultivoval ochranu prírody a nevinnou formou protestu poukazuje nielen na mrhanie verejných zdrojov na chod ekonomicky neefektívnej kotolne, ale aj na dodržiavania legislatívy Európske únie, zaväzujúcej sa chrániť, zachovať a rozvíjať prírodné bohatstvo.
Emočná inteligencia - profesionalita - empatia nad zákon
Postup prokuratúry a polície, účelovo smerovaný k zastrašeniu občianskeho aktivizmu však vzbudzuje obavy o občiansko-ústavnej gramotnosti, profesionalite a schopnosti kriticky analyzovať dôkazovú situáciu funkcionármi štátnych zložiek.
Ak takouto formou represie za prečin protestu voči znečisťovaniu prírodných zdrojov a voči neefektívnemu financovaniu kotolne z technologického praveku si štát potrebuje dokazovať svoju autoritu, myslím že postsocializmus ukázal pravú tvár organizovaného zločinu zahnitého v systéme patriarchálnej oligarchie, súdy a prokuratúra sa stali bábkami arogancie v rukách narcistických psychopatov.
Slušné Slovensko, ako idea liberálneho humanizmu, sa stáva obeťou prehnitého papalášizmu zakoreného desiatky rokov v pozadí politických strán. Deťom slobody ukracujú ich práva, zakotvené v ústave, na protestovanie voči politike ľahostajnosti k spoluobčanom a ich životom len na základe statusu - A. Dankom nazvaným "stavovský titul".
Sám som bol obeťou policajnej šikany, ked na protest voči porušovaniu ľudských práv garantovaných Ústavou SR, som z inštiktívnej spontánnosti nastriekal na múr nápis "SLOBODA =OVNOSŤ BRATSTVO" na počesť francúzkych revolucionárov, ktorý sa vzbúrili voči útlaku a po rokoch krvavých udalostí sformovali republiku s prvou Ústavou - spoločenskou zmluvou. Tá sa stala vzorom všetkých ústav, kde boli garantované ľudské práva a slobody.
Moja forma protestu bola nenásilná, nechal som sa zatknúť a chcel som zaplatiť hned škodu aj sa všetkým ospravedlniť. Prečinom škody v hodnote 120 eur som však zažil policajnú brutalitu, pri zatýkaní dostal bitku, pretože policajná mládež si zamenila narcizmus so službou ochrany spoločnosti. Pri chránení tváre som bol krivo obvinený policajtom za napadnutie verejneho činiteľa a po uposluchnutí výzvy ležiac pripútaný na zemi som dostával rany moci do zátylku. Dva dni väznený v CPZ, a súdom nariadených 160 hodín verejno-prospešných prác, s neustálou kontrolou tajných, ktorí ako keby nemali na starosti inú závažnú kriminalitu, len sledovať chudáka ako zbiera lístie.. Maliar sa pozastavoval nad tým, že veď dielo nie je dokončené a môj nápis bol súčasťou jeho predpokladu, že sa najde nejaký blázon, čo to pomaluje.. Rešpekt, ale - NoMad, premaloval si môj prvý a posledný graffit. :DDD A to som chcel pôvodne zaplatiť škodu aj 1000 eur s pokutou, namiesto toho som prišiel o prisľúbenú prácu v zahraničí a s financiami som šiel riadne do mínusu..Aj to je aktivizmus i keď mám pocit, že nikam neviedol, namiesto toho som sa stal terčom urážok.. ale dobre mi tak za moju mladícku nerozvážnosť... musím byť rafinovanejší:)
Naše politické špičky a oligarchia vo svojej krátkozrakej nadutosti stratili kontakt s obyčajnými ľuďmi. Dnes občan pracujúci mimo štátny sektor zarobí v priemere 740 eur v čistom a výdavky štátu sú na sume 19 000 eur na pracujúceho mimo štátny sektor.
A namiesto zmysuplného hospodárenia so zverenými daňami všetkých F.O. a P.O. tú mrháme na šikanu a zastrašovanie občianskeho aktivizmu.
A čo tak pokus o zmier?
Pri mojom súde som ponížene navrhol faktickú poznámku, že či by sa v budúcnosti namiesto týrania ľudskej bytosti nemohla verejná správa s ohľadom na ľudskú dôstojnosť zachovať ako naozajstná autorita, ku ktorej by občania mohli vzhliadať s úctou a rešpektom. Zachovať sa nie ako ignorant z verejnej správy so statusom zamestnanca ale skutočne ako človek s princípmi a zamerať sa na zmier s výchovnými prvkami. Veď nič hrozné sa nestalo a funkcia mediátora by oslobodila súdy od zbytočných pojednávaní, občania by sa bez prieťahov dočkali spravodlivosti. a polícia by sa konečne mohla venovať závažnejším kriminálnym kauzám. Kde je tá spravodlivosť, keď človek so statusom "obyčajný" je utláčaný policajnou mocou do kúta strachu a bezmocnosti, a človek so statusom a stavom "náš" s kriminálnou činnosťou má zaručenú beztrestnosť.
Kde sú vaše Ideály? Kde sú tí rovní hráči... Stali ste sa otrokmi strachu straty statusu - zamestnania
Smutné
