Medzi výnimočné sintrové formy v jaskyniach patria pramienkové kvaple. Sú to útvary s natoľko komplikovaným vývojom, že pravdepodobnosť ich vzniku v jaskyniach sa blíži k nule a napriek tomu ich Dr. Bella napočítal v Domici približne 450. Vyskytujú sa aj v Krásnohorskej jaskyni a v ďalších jaskyniach Slovenského krasu. „Však vy ste prišli ku nám z Domice, takže určite viete, čo sú pramienkové kvaple." „Nie, nič nám tam o pramienkových kvapľoch nehovorili!" „Tak aspoň spomínali sintrové štíty, bubny, stegamity." Len krútia odmietavo hlavou. „To nie je možné! Určite ste zle počúvali. Aspoň o „Svokrinom jazyku" vám sprievodca iste niečo povedal." To áno! O Svokrinom jazyku niečo počuli. To je ten veľký, škaredý, ostrý jazyk vyplazený priamo zo steny jaskyne.
Tento nádherný sintrový bubon z jaskyne Domica poznajú všetci návštevníci vďaka jeho hanlivému menu. Takmer nikto však nevie o aký geneticky zaujímavý útvar ide.
A sme doma! Svokrin jazyk je všeobecne uznávaný sociologický terminus technikus, ktorý môže byť zdrojom rodinných nedorozumení alebo tiež neviazaného pobavenia a stegamit je len čudný jaskynný útvar, ktorý nikomu žiadne pobavenie neprinesie, pretože nikto poriadne nevie, ako vlastne vzniká. Pre mňa je omnoho väčším „pobavením" zastať v nemom údive nad tvorivou schopnosťou prírody, ako vtipkovať na úkor či už imaginárnej alebo konkrétnej svokry.
Jeden z najkrajších stegamitov v podzemí Slovenska sa nachádza v Klenotnici jaskyne Domica. Dnes je už bohužiaľ mŕtvy. Keby boli bývali sprísupňovatelia jeskyne vedeli ako stegamity fungujú, neboli by ho "zabili" navŕtaním diery do podlahy za ním. To prerušilo pramienok vody, ktorý ho vyživoval.
Ako teda vznikajú pramienkové kvaple? Vytvárajú ich nasýtené roztoky, ktoré pritekajú do jaskyne vo forme malých pramienkov vody, často pod veľkým tlakom. Tieto pramienky vyvierajú z puklín na stenách, stropoch, ale aj zo dna jaskynnej chodby. Na hranách pukliny sa najskôr vytvoria sintrové valy, ktoré sa nevedno prečo už v zárodku zlepia a takmer uzavrú pramienok vody. Pritom však vznikne kapilárny systém, ktorý privádza vodu na zlepený okraj. Útvar sa potom vyvíja ako dvojica platní (hrúbka typicky 1 cm), ktoré sú oddelené kapilárnou špárou širokou od niekoľkých milimetrov až po centimetre. Vyzerá to jednoducho, tak aký zázrak prírody? Voda prechádza kapilárami na vonkajší obvod a tam sa vyzráža rozpustený vápenec. Problém je ale v tom, že tá kapilárna špára rastie zároveň s kvapľom a aj niekoľkometrové platne sú zlepené iba na okraji. Čiže: keď niekto prilepí novú vrstvu na vonkajšom obvode, musí zároveň podobnú hrúbku z vnútornej strany „vykúsať". Tak prečo sa „neprekúše" až von cez niektorú z platní, ale stále hryzie primerane a iba tým správnym smerom? Mechanizmus tvorby pramienkových kvapľov nie je ani po 70 rokoch výskumov spoľahlivo vysvetlený. Typický zázrak prírody. Poznáme dve základné skupiny pramienkových kvapľov: tie, ktoré vytvárajú bodové prítoky a druhú skupinu vytvárajú lineárne prítoky po puklinách.
Tento iniciálny stegamit z Drienovskej jaskyne mnohé ozrejmuje. Krásne vidno zlepenú časť platní aj kapiláry, ktoré privádzajú roztok na vrchol pramienkového kvapľa.
Štíty a bubny
Štít je základná forma pramienkového kvapľa. Tvoria ho iba dve vyššie spomínané platne zlepené na obvode. Typická hrúbka je teda okolo 3 centimetrov. Zo steny vytŕčajú rôznymi smermi v súlade so smerom prítoku vody. Pukliny, z ktorých voda priteká, sú drobné, takmer bodové, preto majú štíty koncentrickú štruktúru. Bubon vzniká vtedy, ak na štít priteká voda aj z hora, alebo samotná kapilárna voda vytvára na okraji stalaktity, ktoré môžu dorásť až po zem. Občas sa môže stať, že lem, spájajúci obe platne, neudrží váhu stalaktitov a spodná platňa odpadne. Vtedy môžeme veľmi dobre vidieť koncentrickú štruktúru týchto útvarov.
Viac sa o pramienkových kvapľoch môžete dočítať v monografii o Krásnohorskej jaskyni.
Štít je pomerne vzácna forma, pretože väčšina bodových prítokov nakoniec vytvorí bubon. Pekne vidno koncentrickú štruktúru platne.
Sintrový "Tam-Tam" sa nachádza na nesprístupnenom úseku Domice asi na pol ceste k štatnej hranici, kde sa Domica napája na jaskyňu Baradla. V pozadí vidno hneď niekoľko ďalších veľmi zaujímavých pramienkových kvapľov.
Stegamity
Stegamity vznikajú na lineárnom puklinovom prítoku najčastejšie v dne jaskynnej chodby alebo aj v stenách na kolmých puklinách, do ktorých prúdi pramienok vody. Veľmi často sa stegamity vytvárajú na iných pramienkových kvapľoch, ak tieto prasknú. Stegamit vyrastajúci z dna vyzerá ako smútočná vŕba, pretože voda pritekajúca kapilárnym systémom na jeho vrchol steká dole a dvojicu platní obaľuje ďalšími vrstvami sintra. Stenový stegamit vyzerá ako anjelské krídlo. Najkrajší je v Jasovskej jaskyni v Hudobnej sieni, kde zo dna vyrastá aj nádherná „smútočná vŕba".
Stegamit typu "anjelské krídlo" je pomerne vzácny. Tento je z jaskyne Domica. Všimnite si, že rovnako ako na predchádzajúcom zábere, aj tu je niekoľko ďalších pramienkových kvapľaov. Pochybujeme, že Dr. Bella ich spočítal dobre. Veľmi zaujímavá sú aj tie guľovité korality na stene.
Pramienkové kvaple sa vyskytujú v mnohých jaskyniach na svete. Na Slovensku je ich výskyt sústredený hlavne na jaskyne na území Slovenského krasu. Nie však všade. Na Plešiveckej planine sme v jaskyniach zatiaľ nenašli žiaden pramienkový kvapeľ. Unikátny je nedávny nález stegamitu v novoobjavených priestoroch jaskyne Štefanová v Demänovskej doline. Možno by sme tieto impozantné útvary poznali z viacerých lokalít, ak by jaskyniari namiesto ohovárania svokry pri pive po akcii radšej viac času venovali hľadaniu svokriných jazykov v jaskyniach.
Na záver môj posledný objav z Krásnohorskej jaskyne. Na tomto drobnom sintrovom bubne sa začali vytvárať dokonca 2 stegamity. Pramienkový kvapeľ je najlepší terén, kde sa môže vytvoriť ďalší. Stačí ak jedna z platní praskne.
