Jaroslav Stankovič
Zuzanka
Na poobedňajší vstup do Krásnohorskej jaskyne prišla zaujímavá rodina. Pýtam sa ich: koľko je dospelých , koľko je detí a študentov, aby som vedel vydať správne vstupenky. Pán odpovedá: traja dospelí a tri deti. Zdvihnem oči a vidím jedného dospelého a štyri deti. Jedno z dievčat by teoreticky mohlo byť už dospelé, ale kde je tretí. Mali ste byť šiesti. Najmenšie dievča zavolá: Zuza! Zrejme je ešte niekto vonku, kto sa bojí vstúpiť. Niekto predsa vstúpil, len nevidno kto. Aspoň vo výškovej rovine dospelých nebolo vidno nikoho. Pripadám si ako Bilbo, keď mu Gandalf predstavuje postupne spoločníkov, s ktorými má zažiť veľké dobrodružstvo pod Horou. Stále mi to nesedí, a tak sa Zuzana pretisne dopredu. Spopod hrany stola na mňa s nádejou pozerajú dve nádherné čisté oči.
