Fotografovať a filmovať v jaskyniach je pomerne zložitý problém. Keď vidím návštevníkov Krásnohorskej jaskyne, ako sa snažia počas prehliadky nafotiť kompaktom nenafotiteľné iba sa usmievam a občas sa im snažím trošku poradiť. Veľa dobrých rád však nemám. Hlavný problém je vstavaný blesk, ktorý osvetlí bohatý aerosól tesne pred objektívom a kontrastnú scénu nasvieti „naplocho". Výsledkom sú mdlé „pehované" fotografie, nijako nevystihujúce jaskynné prostredie. Svetlo je rozhodujúce. Preto aj my, ak sme chceli niečo poriadne v Skalistom potoku urobiť, museli sme začať od svetla.
V súčasnosti využívame na fotenie v jaskyniach hlavne výkonné jaskyniarske svetlá LS1m, ktoré nám na tento účel vyvinul náš priateľ, dobrodej všetkých slovenských jaskyniarov, Juro Halama. Pokrok, ktorý sa tým v jaskyniarstve dosiahol by som zhrnul nasledovne: konečne po 40-tich rokoch strávených v jaskyniach všetko vidím tak ako treba a navyše nemusím do jaskyne trepať sadu bleskov, alebo hŕbu olova, aby som mohol v jaskyni urobiť použiteľný záber. Stačí na to drobná čelovka napájaná ľahkým malým lítiovým akumulátorom. Na filmovanie to však nestačí. Svetla treba viac a kamera potrebuje trvalé svetlo bez blikania. Takže nový vývoj. Jednoduché riešenia sú nepoužiteľné. Svetlo musí byť vodotesné, kompaktné, výkon LEDiek aspoň 30 W trvalo, čo samozrejme treba aj uchladiť. Uhol vyžarovania sa musí dať meniť a pokiaľ by sa ešte zlepšilo aj vyžarované spektrum, bolo by to úplne super. To nedokážu žiadni Číňania, to dokáže iba Juro.
Kým Juro vyvíja nové svetlo, my musíme ešte vyriešiť, akou kamerou túto divočinu natočíme. Priama voľba padá na nejaký odolný fotoaparát, ktorý môže bez problémov zvládnuť takéto podmienky. Problém je ale v marketingu. Výrobcovia sa snažia predať čo najviac fotoaparátov, takže žiadny nemá toľko funkcií, aby sa dal univerzálnejšie využiť. Marketingová zvrhlosť všetkých výrobcov spôsobila, že žiadny odolný kompakt nemá manuálne funkcie, ktoré sú také potrebné pre fotenie v jaskyniach. Navyše musia byť (nevedno prečo) čo najtenšie a tak je výsledkom aj mizerná svetelnosť objektívov. Z toho by si nevybrala ani divá sviňa. Nakoniec som si povedal: zameraj sa na to video. Nový Sony TX10 by mal mať vynikajúce video parametre. Nikdy by som si nemyslel, že budem kupovať namiesto poriadneho fotoaparátu „puzdro na mydlo", ale stalo sa. Budem sa s tým musieť vysporiadať a nájsť nejaký použiteľný režim práce.
Dodávky dlho očakávanej novinky meškajú a tak sa stalo, že jarné vody v Skalistom potoku opadli a musíme počkať, na ďalšiu povodeň. Minulý rok sme to prepásli. Tým samozrejme nechcem privolať na Slovensko ďalšie katastrofálne povodne. Nie všetci si ich tak užívali ako niektorí jaskyniari v Slovenskom krase. Na otestovanie Sonyho jaskyniarskych schopností v kombinácii s novým LED svetlom potrebujem nejaký stredne veľký podnetný jaskynný priestor. Nepoznám žiadny primeraný, podnetnejší jaskynný priestor ako je Heliktitový dóm v Krásnohorskej jaskyni. Preto sa osamotený plazím úzkou plazivkou do tejto podzemnej klenotnice, aby som zistil, či je TX10 niečo viac ako futrál na mydlo. Zistenia sú zatiaľ rozporuplné. Aspoň sa však môžem s vami podeliť o to, čo pri osamelom testovaní vzniklo. Aj preto, že tieto zázraky prírody verejnosť nemá šancu vidieť. Prehliadková trasa jaskyne sem chvála bohu nevedie. Len málo kto by dokázal prekonať extrémnu plazivku a táto krehká krása by inváziu návštevníkov určite neprežila.
Heliktitový dóm je jedno z najkrajších miest v podzemí Slovenka. Toľko rônych foriem jaskynnej výzdoby v jednom stredne veľkom dóme určite nenájdeme v žiadnej inej jaskyni u nás. Na nasledujúcich fotkách uvidíte len malú časť toho, čo sa tu skrýva.
Kalcitové heliktity krásou a pestrosťou foriem určite nezaostávajú za svojimi aragonitovými "príbuznými".
Nachádza sa tu aj niekoľko pramienkovych kvapľov o ktorých som písal minule. Tento sintrový bubon patrí medzi najväčšie u nás.
Takýto pekný parohovitý heliktit som ešte nevidel v žiadnej inej jaskyni. Podobne ako krása Ochtinskej aragonitovej jaskyne spočíva v tom, že heliktity vidíme na pozadí modrých mramorov, aj tu napomáha estetickému zážitku kontrast medzi samotným útvarom a jeho pozadím.
Heliktit vytvárajú kapilárne roztoky. Pokiaľ kapilára nezmení smer, rastie heliktit rovno. Tento akoby sa bol odrazil od steny, do ktorej pôvodne smeroval.
Tu aj stalaktity a drobné sintrové drapérie majú "heliktitový" vzhľad. Krištalická čistota kalcitu je ojedinelá. Podobné drapérie sú typické pre horné poschodie jaskyne Skalistý potok.
Tu ako by zo steny trčala polovica čudesného vidlochvósta.
Heliktity často vyrastaju z menších kalcitových valov, ako to vidíme na tomto obrázku.
V Heliktitovom dóme sa nachádza aj niekoľko oscilačných komínov. Okraje sú lemované drapériami stalaktitov a vo vnútri sú heliktity.
Heliktity často vyrastajú aj zo stalaktitov, ktorým sa upchal centrálny kanálik. Zo zhrubnutého miesta tohoto brčka pravdepodobne vyrastú heliktity. Ako dlho to potrvá, nevedno.
Abstraktná socha.
Podobne ako v Ochtinskej aragonitovej jaskyni aj tu rastú heliktity v celých pásoch.
Na tomto obrázku môžeme vidieť aj centrálny kanálik, ktorým prúdi roztok. Väčšinou sú kanáliky heliktitov hrubé niekoľko stotín milimetra, takže sú voľným okom neviditeľné.
Bez komentára!
Heliktity rastú aj krížom pomedzi klasické stalaktity. Je to aj vďaka tomu, že kapilárne sily gravitácia veľmi neovplyvňuje.
Nielen tvarmi, ale aj farebnosťou, sa Heliktitový dóm vymyká z ostatného podzemia Slovenského krasu.
V Heliktitovom dóme sú minimálne dve generácie heliktitov, ktoré od seba oddeľuje sedimentačná epizóda, kedy bol nielen celý Heliktitový dóm, ale takmer celá známa časť jaskyne vyplnená sedimentmi. Tá staršia generácia bola ešte krajšia a zaujímavejšia ako tá súčasná. Typické sú masívné pokrútené formy, ktorých dĺžka presahuje aj 50 cm. Bohužiaľ sú obalené bahnom.
V Heliktitovom dóme sa vyskytuje aj niekoľko zaujímavých pramienkových kvapľov. Tu vidíme jeden menší stegamit typu "smútočná vŕba".
V centrálnej časti dómu sa vyskytujú aj dva mohutnejšie kvaple. "Punčový" stalagnát a "citrónový" stalagmit.
