Viem, že je to nešťastné rozhodnutie prezentovať formou blogu takýto rozsiahly text. Na blogu by mali byť hlavne krátke výstižné vypointované texty, ale mne bude úplne stačiť, ak si to prečíta moja žena, priatelia, s ktorými som toto nevšedné dobrodružstvo zažil a možno pár ďalších ľudí, ktorým sa Venezuela tiež dostala pod kožu. Venezuela je veľká krajina v ostrom kontraste s našou slovenskou realitou. Pre neskúseného cestovateľa, ako som ja, to znamená permanentný šok, vďaka ktorému som zažil 6 euforických týždňov. Očarila ma nielen krajina, a príroda ale hlavne ľudia. Expedícia mala nakoniec nielen významné jaskyniarska a vedecké výsledky, ale bola aj nesmierne dramatická.
Musím sa však vrátiť trochu do histórie, aby som čitateľa uviedol do situácie, ktorá nakoniec vyústila do objavu obrovských riečnych jaskýň na stolových horách Venezuely. Keby niekto tvrdil ešte v roku 2002, že sa tu nachádzajú obrovské riečne jaskynné systémy s bohatými formami speleotém a jaskynného života včítane rýb, asi by sa mu celá svetová speleologická elita zborovo smiala. Pokiaľ by sa táto informácia dostala aj medzi širšiu verejnosť a venezuelských jaskyniarov a vedcov, niektorí by sa asi nesmiali ale hlboko by sa zamysleli nad tým, prečo oni už dávno tento fenomenálny objav neuskutočnili. Nesmiali by sa ani starší poľskí jaskyniari, ktorí už v roku 1976 stáli na prahu tohto objavu.
V roku 1971 Charles Brewer Cariás organizuje expedíciu na stolovú horu Autana s cieľom preskúmať jaskyňu, ktorá prechádza krížom cez tuto horu. Na stolovú horu sa dostali vrtuľníkom. Rok predtým sa pokúšal Brewer vystúpiť na horu zdola. Predčasný nástup obdobia dažďov zmaril tento nevšedný pokus. Pokiaľ by sa im tento výstup bol podaril, bol by to podobný priekopnícky počin ako prvé zdolanie Mont Everestu.
Charles Brewer Cariás je jedným z priekopníkov prieskumu stolových hôr Venezuely.
V rokoch 1983 - 86 vedecká expedícia na stolovú horu Chimanta ako prvá naznačila možnosť existencie horizontálnych jaskýň na tejto stolovej hore. Zriadili postupne 19 výskumných táborov na mesetách tejto rozľahlej hory. Výsledky expedície sú z vedeckého hľadiska úplne zásadné.
Jaskyne na stolových horách známe pred rokom 2002 mali skôr charakter hlbokých kolapsov a úzkych puklinových chodieb. To čo v roku 2002 objavili náhodne pri treku na stolovú horu Roraima dvaja jaskyniari Marek Audy (ČR) a Zoltán Ágh (SR), bolo kvalitatívne niečo úplne iné. Jaskyňa kryštálových očí (Cueva Ojos de Cristal) je horizontálne riečne jaskynné bludisko s niekoľkými vchodmi a výverom v stene Roraimy. Objavný vchod leží hneď pri turistickom chodníku a skúsený jaskyniar, keď videl, že sa tu ponára potok z uzavretej depresie, hneď mu bolo jasné, že tam musí byť jaskyňa. Miestni indiáni Pemoni mali prílišný rešpekt pred „Matkou vôd", aby vstupovali do jej posvätného podzemia. Dnes už túto jaskyňu poznajú a navštevujú ju. Je to predovšetkým ich klenot.
V roku 2003 zorganizovali slovenskí jaskyniari Branislav Šmída, Lukáš Vlček, Erik Kapuciuan, Marcel Griflík, Zoltán Ágh Marián Majerčák a Marek Audy speleologickú expedíciu na Roraimu, ktorá preskúmala Jaskyňu kryštálových očí v dĺžke 2410 m a objavila ďalšie jaskyne.
V roku 2004 Charles Brewer Cariás s priateľmi objavia na Chimante (meseta Churi) obrovskú jaskyňu (Cueva Cherles Brewer), k prieskumu ktorej prizvú M. Audyho a B. Šmídu. Na základe ich výsledkov na Roraime. Charles usúdil, že títo dvaja prieskumníci sú najlepší na dosiahnutie ich cieľa. Spolu preskúmajú a zdokumentujú 4,8 km dlhý obrovský tunel tejto monštruóznej jaskyne. Zastavil ich iba zával, za ktorým jaskyňa musí pokračovať.
Do vchodu Cueva Charles Brewer zasvieti na niekoľko minút svetlo. Vtedy sa dá urobiť takýto záber. Foto: B. Šmída, 2009.
V roku 2005 prieskumy podzemia Chimanty pokračujú. Spoločná slovensko-česko-venezuelská expedícia objavila Cueva del Diablo, Cueva Caňon Verde. V marci 2006 sa uskutočnila slovenská expedícia na Roraimu a Kukenan. Objav ďalších častí jaskyne Cueva Ojos de Cristal. Február 2007 vedecko-speleologická expedícia na Chimantu. Slovensko, Venezuela, Česko, Chorvátsko. Objav Cueva de la Araňa a Cueva Juliana.
Výsledky ktoré tu za 6 rokov dosiahli venezuelskí, slovenskí a českí jaskyniari nemajú obdobu v doterajšej histórii prieskumu tajomného podzemia stolových hôr Venezuely. V extrémne ťažkých a nebezpečných podmienkach objavili preskúmali a vedecky spracovali unikátne jaskyne, o ktorých existencii dovtedy nikto nevedel. Ostali však ešte vážne výzvy, ktoré mala vyriešiť expedícia v roku 2009. Predovšetkým objaviť pokračovanie oboch vetví Cueva Cherles Brewer. Vedecky vysvetliť vznik týchto jaskýň v nekrasových horninách. Objaviť možno ešte väčšie jaskyne pod Sima Mayor a Sima Menor na stolovej hore Sarisariňama. Toto mali byť hlavné ciele expedície v januári a februári 2009.
Za závalom na konci vetvy Guácharo v jaskyni Charlesa Brewera musí jaskyňa pokračovať. Malé bodky pri ľavej stene chodby sú ľudia.
Mapa jaskyne Charlesa Brewera na začiatku roku 2009.
