reklama

História jednej venezuelskej jaskyniarskej expedície 12

22.1. Ráno vstávame skoro. Dokonca aj tí, ktorí bežne začínajú až na obed. Možno by sme boli urobili lepšie, keby sme dnes nevstali! Už len všetko pobalíme a sme pripravení vyraziť na sever. Netreba otáľať, aj keď je to pomerne blízko, lebo transport materiálu na horné plató Churí určite zaberie kopu času. Batohy sú beznádejne narvané, nesiem minimálne 25 kg. Najsilnejší členovia tímu, Vilo, Darko a Lukáš, toho majú ešte omnoho viac. O 10. sa začneme postupne presúvať k lanu pod previs vchodu do Brewerky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Ana s Darkom sú tradične prví a už pripravujú laná na transport batohov nad previs. Som asi v polovici cesty z bivaku k lanu, keď začujem vzrušené výkriky, ktoré neveštia nič dobré. Zhadzujem batoh a ponáhľam sa hore. Roman spadol na mokrej šikmine, ktorú som prvý deň cestou dole obchádzal. Ľavé rameno vyzerá, že je totálne vykĺbené. Aby mu bezmocne neviselo vedľa tela, Tomáš D., ktorý bol najbližšie pri ňom, ho drží a stabilizuje mu polohu ruky. Darko s Anou sa rýchlo vracajú dole, zháňame lekárničku, aby sme mohli Romana ošetriť. Ana s Darkom sú skúsení záchranári. Ošetria Romanovi ruku, predpokladajúc jej vykĺbenie. Napravia rameno a zafixujú mu ho šatkovým obväzom v správnej polohe. Roman je neuveriteľne pokojný. Musí to byť ukrutná bolesť, napriek tomu to hrdinsky znáša. Keď si uvedomím, čo sme mu s rukou vyvádzali na základe predpokladu o vykĺbení, ešte aj dnes ma oblieva studený pot. Ako sa ukázalo neskôr, ramenná kosť bola totiž úplne odlomená tesne pod hlavicou kĺbu a my sme mu ju len z vonkajšej strany priložili k hlavici a zafixovali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Najväčšie riziko celej expedície: niekto sa vážne zraní a zostane bez odbornej pomoci niekoľko týždňov. Presne to sa nám stalo. Foto: J. Schlögl 

Nasleduje transport naspäť do bivaku zložitým terénom. Roman však výborne spolupracuje a schádza vlastne sám. Ostatní ho len opierajú, pomáhajú, posúvajú...Roman na expedícii týmto vlastne skončil s pôvodne zamýšľanými odborným aktivitami. Ďalšia rana pre náš tým. Musíme mu vybaliť batoh, postaviť stan a pripraviť všetko na čo najľahšie prežitie. No, nie je to ako v nemocnici. Iba priestor, ktorý má k dispozícii, má plochu nemocničnej izby. Je vymedzený lezeckým terénom zo všetkých strán balvanu, na ktorom má postavený stan. Pre zdravého človeka pohoda, pre Romana nočná mora. Už aj preto, že tieto podmienky veľmi zle psychicky znášal aj pred tým. Na rozdiel od ostatných sa tu necítil dobre od začiatku pobytu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Transport Romana naspäť do bivaku prebehol bez problémov hlavne preto, že napriek vážnemu zraneniu, Roman hrdinsky znášal bolesť a zostupoval vlastne sám. Foto: J. Schlögl 

Obrázok blogu

V bivaku sme ho odstrojili a pripravili aspoň základné podmienky na prežitie s odlomenou rukou.

Aké máme možnosti? V civilizovanom svete by nasledovala záchranná akcia s transportom do nemocnice, kde by poskytli Romanovi odbornú pomoc. Venezuela, zvlášť na Gran Sabane, má ďaleko k civilizovanej krajine a stolové hory patria k tej najopravdivejšej divočine na Zemi. Ak by sme mali funkčný satelitný telefón, mohli by sme pomoc privolať. Keby pemónske dieťa v Chivatone poštípal jedovatý had, alebo by hrozilo, že mladá indiánka zomrie pri pôrode, zavolali by satelitným telefónom Raulovi, ktorý by nechal Japoncov na Roraime a išiel ju zachraňovať. Romana by sme iba pretransportovali nad vchod, kde by ho vyzdvihol vrtuľník a spolu s našimi priateľmi v Carracase by sa to dalo zvládnuť. My sme sa však napoly dobrovoľne rozhodli zahrať na skutočných pionierov a satelitný telefón so sebou nemáme. Sme beznádejne na 3 týždne stratení v divočine. Caleb by Yanovi povedal: ...v takomto prípade zapáľ 2 dymové ohne, udržiavaj ich, občas zavolaj a zachovaj rozvahu. Nič sa ti nestane, iba ak si korunovaný hlupák a takí majú zostať doma pri varovkyni. My sme pri varovkyni nezostali, o to väčší korunovaní hlupáci asi sme. Zostáva nám len veriť, že to Roman ustojí a nebude mať trvalé následky, že mu nehrozí embólia a po návrate zo severu nájdeme už iba jeho osamelý hrob. Možno sa zdá, že sú to prisilné slová. Ale prieskum na stolových horách a v ich podzemí takéto riziká prináša. A fatálne následky tu reálne hrozia. Treba s tým rátať a podľa toho konať. Tým, že sme tieto riziká prijali, sme iba prejavili odhodlanie sa s nimi vyrovnať. Rozhodne nie sme hlupáci. Hlúposť však určite je, že sme mali možnosť niektoré riziká účinne eliminovať a neurobili sme to.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Čo teraz? Pokračujeme v expedícii, alebo sa pokúsime zostúpiť zo stolovej hory pre pomoc? Ťažká dilema. Keby sme boli vedeli, aké je Romanove zranenie vážne, a že môže mať trvalé následky, možno by sme sa rozhodli expedíciu ukončiť. Foto: J. Schlögl 

Ohne klásť je zbytočné, možno, ak by sme dokázali zapáliť veľkú časť plochy Churí, by niekto aj prišiel. Ostala nám len dilema: pokračujeme v programe expedície, alebo sa pokúsime zísť zo stolovej hory pre pomoc. Situácia nevyzerá na prvý pohľad taká kritická, aby sme museli expedíciu prerušiť. Roman to znáša dobre, Erik je pomerne pohyblivý, môže mu pomôcť a v tábore ostane aj Chavier, aby sa o nich postaral. Zriadili sme teda akúsi poľnú nemocnicu a o ďalších možnostiach sme alibisticky neuvažovali. Dodnes mám z tohto momentu zlý pocit a zbavím sa ho až potom, keď budem vedieť, že Roman je v poriadku bez trvalých následkov. Po vyše roku od expedície to ešte stále nie je pravda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chavier je sklamaný, že nemôže ísť s nami na sever Churí. Nedáva to však nijako zvlášť najavo. Je to skúsený, skvelý chlapík, ktorý robí, čo treba. Tým, že sme z neho urobili kuchára a ošetrovateľku ranených, sme jeho možnosti zďaleka nevyčerpali. Stratili sme asi 2 hodiny a pokiaľ dnes chceme zabivakovať na severe Churí, musíme makať. Cesta tam vedie močiarmi a postaviť stan hocikde, kde nás zastihne tma, sa nedá. Nemáme ani GPS súradnice trasy. Tie budeme získavať až cestou, aby sme sa mohli bezpečne vrátiť naspäť za každého počasia. O 12. zahajujeme transport batohov nad vchod do Brewerky. Sme už zohratý tím, ide nám to celkom dobre. Mali by sme byť. Na záver nás čaká záchranná akcia s transportom zranených po lanách. Znova zaznamenávam pretrvávajúce nedostatky s výstupom po lane u vedeckého tímu. Na hornom úseku bude musieť prebehnúť rýchlo kurz jednolanovej techniky. Inak sa do Arane vedci nedostanú. Ďalej pokračujeme krátkym presekaným úsekom džungle ku Cueva dos Machetos. Prístup do vchodu je traverzom ponad potok vytekajúci z jaskyne, kde s ťažkými batohmi hrozí pád do hlbokej vody. Zriaďujeme živú reťaz a batohy radšej podávame. Jaskynka je celkom pekná, dokonca sa mi v jej prítmí podarí zablúdiť. Ešte krátky, vegetačne bohatý výšvih a sme pri lane, ktoré tu Darko s Braňom nainštalovali prvý deň pobytu s pomocou vrtuľníka.

Obrázok blogu

Na horné plató Churí sa ide aj cez Jaskyňu dvoch mečiet. Dostať sa do jej vchodu s ťažkými batohmi bez nedobrovoľného kúpeľa nebolo jednoduché.

Obrázok blogu

Za jaskyňou nás čakal ešte jeden kolmý úsek, kde sme nainštalovali lano hneď po prílete na Churí s pomocou vrtulníka.

Horné lano je prekotvené na troch miestach. Kremenné pieskovce sú pre lano veľkou hrozbou, preto musí byť inštalované podľa zásad jednolanovej techniky. Jeden človek by si mohol dovoliť vyliezť po lane bez medzikotvení, lano by pravdepodobne vydržalo. Výstup a o niekoľko dní zostup 9 ľudí by mohol spôsobiť predratie a roztrhnutie lana s fatálnymi následkami. Medzikotvenia na mieste kontaktu lana so skalou tomu zabránia. Zabránia aj neznalcom jadnolanovej techniky v jednoduchom zdolaní tejto prekážky. Preto jaskyniari zaštandujú na medzikotveniach ako inštruktori, aby pomohli túto prekážku našim vedcom prekonať. Ana s Vilom a Darkom vyliezajú až hore a zahrajú sa na burlakov na Chimante. Lukáš, Braňo a Jaro usmerňujú transport batohov pozdĺž steny. Vedci sa pozerajú. Výstup po lane zvládajú celkom dobre. Algoritmus prekonania medzikotvenia nepredstavuje pre vedecké kapacity vážnejší problém. Chce to len trocha rutiny. Araňa sa s týmto tréningom už nejaví ako nereálny cieľ. Kým sme všetci hore aj s batohmi, sú 3 hodiny popoludní a na presun do tábora na severe nám ostávajú iba 3 hodiny.

Obrázok blogu

Lano muselo byť nainštalované podľa zásad jednolanovej techniky: kde sa lano dotýka skaly, musí sa prekotviť. Inak by sme ho boli pri výstupe predrali. Foto: J. Schlögl 

Obrázok blogu

Burlaci. Batohy sme vytiahli hore pomocou lana. Rychlejšie by to išlo, ak by sme boli vyliezali s nimi. My sme však museli zároveň aj urobiť vedeckému týmu kurz jednolanovej techniky. Foto: J. Schlögl 

Obrázok blogu

Hore sme až o tretej popoludní. Máme čo robiť aby sme do zotmenia zabivakovali na severe Churí.

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu