reklama

História jednej venezuelskej jaskyniarskej expedície 15

Konflikt je zažehnaný, môžeme ďalej naplno pracovať na splnení cieľov expedície. Vedci musia rozdeliť materiál tak, aby Jano mohol urobiť všetky potrebné merania a odbery. Dávajú mu ešte nejaké pokyny. Ana prepisuje do druhej GPS-ky súradnice návratovej trasy do Brewerky. Pobalíme, zazipsujeme stany a môžeme vyraziť každý svojou cestou. Tábor na severe  Churí 25. 1. 2010 osamel. Jaskyňa má už aj svoje meno: Cueva Colibri. Nie je teda pomenovaná po nikom. Je to dobré meno. Vystihuje medzinárodný charakter tímu, ktorý sa podieľal na jej objave. Kolibrík v priepasti môže poletovať naveky ľahostajný k jaskyni a my, čo sme sa tu iba mihli na pár okamihov, ostaneme touto jaskyňou poznamenaní navždy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Dnes je skvelé počasie. Trasu k jaskyni už poznáme, nemusíme ani vyberať GPS. Griety preskáčeme na sucho už iba ako spestrenie cesty. V skoku do diaľky z miesta sa lepšíme zo dňa na deň. Máme dva dni na to, aby sme zmapovali a zdokumentovali obrovskú nádhernú jaskyňu, ktorá môže byť dlhá aj niekoľko kilometrov. Na dva dni je to práce vyše hlavy. Spoliehame sa na svoje schopnosti a tiež DISTO-X - unikátny merací prístroj, ktorý by nám mal veľmi pomôcť.

Obrázok blogu

Istiace lano ponad grietu sa nám nakoniec nepodarilo ukotviť. Lepidlo nezatuhlo. Na suchom kremenci nie je pre nás už problém hlbokú gietu preskočiť. Dúfam, že bude sucho aj keď pôjdeme o 3 dni naspäť. Foto: J. Schlögl.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zlanujeme naložení batohmi do vstupnej priepasti. Kontrolujem lano všade tam, kde sa dotýka skaly. Vyzerá to dobre. Ani po desiatich zaťaženiach nebadať opotrebovanie úpletu. Malo by vydržať. Ak nie? Tí, čo prežijú, sa budú musieť vrátiť do základného tábora cez neobjavený jaskynný systém. Znie to ako utópia. Môžem takto špekulovať, lebo dnes už viem, že sa to dá a Cueva Colibri je priechodne spojená s Brewerovou jaskyňou. Ležím v prachu vo vchode do jaskyne. Zatváram na chvíľu oči a myslím na našich českých priateľov, ako sa im pred dvomi rokmi v podobnej situácii pretrhlo lano. Nie je to strach, ani obavy. Je to len silný pocit: stratení hlboko v hore v stratenom svete na Churí. Čo ma tu ešte všetko čaká? Leží to predo mnou ako neskutočná výzva, požiar, ktorý rozpaľuje celé moje vnútro.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Oddychovať vo vchode do Cueva Colibri je sice prínos, ale nie je to veľmi príjemné. Všade sú hrubé vrstvy jemného nebezpečného prachu. Môže sa tam vyskytovať aj histoplazmóza. Na rozdiel od našivh venezuelských priateľov sme sa jej vyhli. Foto: J. Schlögl.

Chvíľu ešte „odmorujeme" a môžeme ísť na vec. Rozdelíme sa na dve skupiny. Braňo, Vilo a Jano prejdú hlavným ťahom jaskyne až na jeho koniec a začnú z druhej strany zameriavať. Jano si vyhľadá miesta na merania a odbery vzoriek. Darko, Lukáš a ja začneme jaskyňu zameriavať od vchodu, až kým sa nestretneme s Braňom. Tam potom rozhodneme o ďalšom postupe. Zároveň budeme robiť aj fotodokumentáciu. Ide nám to výborne. Lukáš ide prvý, robí prieskum a vytyčuje meracie body. Ja meriam polygónové údaje a Darko zapisuje a kreslí jaskyňu. Najviac práce má Darko. Vďaka tomu môže Lukáš urobiť detailný prieskum a ja zase pripraviť záber. Za krátko dorazíme ku kaskáde. Snažíme sa urobiť pekný záber. Fotoaparát však zlyháva. Po prípravných záberoch sa zablokuje a ohlási chybu komunikácie s objektívom. Musím vybrať akumulátor a znova naštartovať aj niekoľkokrát. Toľko úsilia a peňazí a v rozhodujúcej chvíli ma optika zradí. Ostáva mi iba rýchle fotenie. Zapnúť, nastaviť, samospúšť, odbehnúť s bleskom nabok, cvak. Na sofistikovanejšie fotenie hlavne so zložami môžem zabudnúť. Som z toho zúfalý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Za minimálneho stavu tečie v potoku len niekoľko litrov za sekundu. Stačí však menšia prekážka v riečisku a povodňove vody kaskádou vytvoria jazero. Možno, keby sme sa boli pozerali lepšie našli by sme v jazere aj jaskynného sumčeka, ktorého objavili talianskí jaskyniari mesiac po nás.

Obrázok blogu

Makáme. Darko vpravo hore sedí a kreslí mapu. Jano dole robí vedecké pozorovania. Ja fotím a Lukáš skúma ďalšie pokračovanie jaskyne a vytyčuje ďalší meračský bod.

Obrázok blogu

Tesne pod prvou kaskádou vytvárajú pevnejšie časti pieskovcov v riečisku takéto bizardné tvary. Predstavujem si, ako tu voda prúdi počas povodní.

Jaskyňa je nádherná. Veľké priestory so šírkou až 30 m sa striedajú s užšími a vyššími chodbami. Všade bohatstvo rôznych speleotém, ktoré poznáme už z ostatných jaskýň na Churí. Nádherné jazerá s farbou tmavého čaju. Vyliezame nad kaskádu. Hlavná chodba zabočuje mierne doľava a vpravo sa odpájajú dve menšie odbočky. Čo to tam je? Predstavte si, že nájdete v Slovenskom krase jaskyňu a celá stredne veľká chodba je vyplnená mohutnými stalagnátmi jeden vedľa druhého. Aj keď sú tieto pieskovcové stĺpy typickým úkazom miestnych jaskýň (súvisia priamo s ich genézou), takéto niečo sme zatiaľ ešte nevideli. Márne sa ich snažím odfotiť. Moja Tokina odmieta spolupracovať. Niekto ich hádam nafotí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Inkrustované časti inak nespevnených vrstiev vytvárajú taketo bizardné "stĺpoviská" vo všetkych riečnych jaskyniach na stolových horách. Nejkrajšie sme našli práve na začiatku jaskyne Cueva Colibri. Foto: J. Schlögl

Meriame a objavujeme ďalej. Začína mi byť zima na hlavu. Predsa som len niečo zabudol v tábore - čiapku. Silný prievan je nepríjemný. Lukáš mi požičia nepotrebné tričko, ktoré si omotám okolo hlavy pod prilbu. Ako čudne to vyzeralo, som zistil až na fotkách doma. Prievan znamená, že by sme sa mali napojiť na dno nejakej griety, alebo vyliezť až v severnej stene Churí. Chodba sa po 60 m zalomí doprava. Tu už počujeme Braňovu skupinu. Došli až na koniec. Chodba ústi troma otvormi v severnej stene s nádherným výhľadom na mesetu Tirepón s veľkým vodopádom v strede. To musíme vidieť. Napojíme ešte polygón na Braňov meračský bod a ponáhľame sa von z hory. Výhľad je úžasný. Kým však oživím moju štrajkujúcu optiku, je po paráde. Údolie medzi stolovými horami zahalí nepreniknuteľná hmla. Ani po 20 minútach sa nerozplynula. Nemáme času vyčkávať. Ak chceme jaskyňu za necelé dva dni preskúmať a zdokumentovať, máme čo robiť.

Obrázok blogu

Jeden z troch východov Cueva Colibri v severnej stene Churí. Cueva Colibri sa dala objaviť aj zo steny stolovej hory. Tento poznatok zohrá dôležitú úlohu na ďalšej expedícii v máji 2009. Foto: J. Schlögl

Obrázok blogu

Z jaskyne sme vyšli na policu v hornej časti Churí. Prešli sme popod horu. Výhľad na mesetu Tirepón nám však zmarila hustá hmla, ktorá širokú dolinu medzi oboma mesetami Chimanty dokázala zaplniť za 5 minút. 

Vraciame sa na križovatku. Braňo podľa dohody zameria chodby za nádhernými stĺpoviskami a my budeme zameriavať nízku širokú odbočku doľava. Tu sa ku nám pridáva aj Jano. S Lukášom môžu spoločne robiť merania a odoberať vzorky. Nebolo by dobre, keby sa tu motal sám. Občas sa musíme aj plaziť. Lukáš využíva čas a ide preskúmať, čo nás čaká ďalej. Po chvíli sa vracia celý nadšený. Je tam obrovská paralelná chodba s potokom na dne. Táto jaskyňa len tak neskončí. Prepojka ústi v jej strope, takže je potrebné zliezť na riečisko asi 8 metrov. Nemáme lano a skok je previslý. Našťastie sa môžeme plaziť doprava po úzkej rozpadajúcej sa polici asi 20 m a tam sa dá zostúpiť lámavou šikminou. Na dne chodby staviame mohutného mužíka - meračský bod číslo 35. Dúfame, že sa naňho Braňo napojí a bude merať s Vilom po prúde. My vyrážame proti prúdu riečky. Jeden ťah a sme na križovatke dvoch chodieb. Doprava odbočuje priestorná chodba a počujeme odtiaľ aj vodu, preto zabočíme najskôr tam. Po 60 m nás zastaví kaskáda padajúca do hlbokého jazera. Výlez nie je jednoduchý. Preto nechceme riskovať pád do vody. Navyše, Lukáš si myslí, že sa tam dostaneme z druhej strany. Ako sa neskôr ukázalo, mal pravdu. Darmo, je to jeden z troch najlepších znalcov podzemia stolových hôr na svete. Charakter jaskyne sa zrazu zmení. Ocitneme sa v priestornom vysokom dóme, ktorý je priečne prerezaný pokémonom s puklinou vysokou vyše 20 m. Svetlo nevidíme - neprepája sa teda až na povrch. Pokémon nie je v tomto prípade postavička zo seriálu pre deti, ale genetický typ trhliny, ktorý má súvis so vznikom jaskyne pod ňou. Intenzívne tu prší. Na dne sú zaujímavé egutačné tvary a obrovské balvany sú zaoblené ako obliaky. Objektív vypovedal zase službu. Najlepšie by som asi urobil, ak by som ho hodil do toho pokémona. Bol by pokoj. Vážne o tom uvažujem, nechcem si nechať pokaziť radosť z objavu. Najskôr zameriavame krížom doprava. 5 zámerov a sme v priečnej chodbe, ktorá sa doprava napojí, podľa Lukášovho predpokladu, ku kaskáde. Doľava pokračuje menšia, veľmi členitá chodba ešte asi 250 m a končí sa v závale.

Obrázok blogu

Typická chodba na užších miestach západnej chodby. Odolnejšie horniny nepodľahli intenzívnemu rúteniu a rozpadu ako v širších úsekoch.

Obrázok blogu

Priečna chodba pokračuje smerom hore vysokou trhlinou. Trhlina je mladšia ako táto chodba. V pravej časti chodby vidíme typického "pokémona" - trhlinu, do ktorej odteká všetká voda a tu vzniká nižšia úroveň chodby. Neskôr sa preborí a časť chodby jaskyne sa postupne zväčší. Koľko tisíc rokov bude potrebných, aby sa tak stalo, nevieme.

Obrázok blogu

Lukáša vidím vačšinou iba z diaľky. Spolu vytýčime ďalší meračský bod a zameráme smer, sklon a vzdialenosť prístrojom Disto X. Lukáš bod označí väčšinou mužikom. Takže ma nemusí čakať, kým sa tam presuniem. Môže skúmať, ako budeme postupovať ďalej. Darko všetko zapíše a neuveriteľne rýchlo a podrobne nakreslí.

Je už pokročilá doba, preto sa rozhodneme vrátiť. Nemáme ešte nájdený bivak. Jano s Lukášom ešte ostanú robiť potrebné merania. Vo vchode už štanduje Braňo s Vilom pri ohni. Nadšene si odovzdáme informácie o preskúmaných a zameraných častiach jaskyne. Bivak na ideálnej pláži pri riečke sme zavrhli kvôli možnej povodni. Nasťahujeme sa do krátkej odbočky neďaleko od vchodu, ktorá je asi 5 metrov nad riečiskom. Dno je síce rovné, ale pokryté ostrou opálovou krustou, ktorá sa ľahko láme. Na tom sa nebude dobre usínať. Stačí však úlomky vyzbierať a máme ideálne ležovisko. Kvôli nespavosti som už poriadne vyčerpaný. Braňo mi dáva nejakú tabletku na upokojenie, ktorú má predpísanú od doktora, ale ani tá mi nezaberie. Jaskyňou sa šíri dym. Asi sme podpálili vchod do jaskyne. Čo všetko nás čaká zajtra, netušíme.

Obrázok blogu

Do vchodu njaskyne na dne kolapsu sa chodíme iba najesť a načerpať svetla božieho. Bivakovať sa tu nedá.

Obrázok blogu

Bivakujem v bočnom výklenku neďalekoo od vchodu, aby nás voda nezaplavila. Je tu rovný podklad a nie je tu toľko prachu ako vo vchode. Foto: J. Schlögl

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu