reklama

História jednej venezuelskej jaskyniarskej expedície 17

Tomášove koleno sa v noci ešte zhoršilo. S bolestivou grimasou krivká o palici po bivaku. Máme ďalšieho pacienta. Vážnosť jeho stavu by mal posúdiť lekár a naordinovať mu aj patričnú liečbu. Prisnitzov obklad nemusí byť správny postup a nakoniec ani nepomohol. 30. 2. by mali priletieť Venezuelčania a s časťou nášho tímu preskúmať vchod Eládio v severnej stene Churí. Zrazu sa všetci upli k tomuto termínu na predčasný odlet z Chimanty. Začal rozvrat expedície. Zraneným by to určite pomohlo, v bivaku trpeli. Či však Venezuelčania skutočne priletia a ako organizačne zvládnuť prieskum Eládia aj odlet z Chimanty, či to bude Raul ochotný urobiť a za akých podmienok, nevedel nikto. Napriek tomu sa všetci, okrem mňa, upli na tento nepravdepodobný scenár ako na 100 % istotu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Jeden z hlavných mojich cieľov - nafotenie Brewerky - sa začal rúcať. Potrebujem na to aspoň 2 dni a 3-4 znalých pomocníkov. Nakoniec sa podarí zmobilizovať ľudí, ktorí ešte vlastne v Breverke ani neboli. Darko, Ana, Vilo pôjdu so mnou a za nami možno ešte príde Braňo aj s Erikom, ktorý sa už cíti lepšie. Darko chce filmovať, preto sme sa dohodli, že sa vždy rozložíme na nejakom zaujímavom mieste, postupne natočíme a nafotíme, čo sa dá. Pritom si vzájomne pomôžeme. Ide to celkom dobre, kým nás nedohoní Braňo. Organizuje si vlastné fotenie a sabotuje moje. Erik, miesto toho, aby zapózoval, alebo podržal blesk, číha na moje svetlá, aby ulovil nejaký špičkový záber. Darko tiež bojuje o svoje zámery. Prestáva to mať pre mňa význam. Radšej pôjdem von a skúsim to inokedy. V takomto chaose aj tak nič poriadne neurobím. Chavier, ktorý je už od rána v jaskyni, sa vracia von, pôjdem s ním. Po krátkej hádke vznikne akási dohoda, takže si to rozmyslím. Ktovie, či sa ešte vôbec dostanem do jaskyne. Takto si ju aspoň pozriem a ak pri tom niečo nafotím, tak dobre.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Balkón žampiónov. Skutočne to tu vyzerá, ako by tu niekto pestoval huby. Tu získali tieto zaujímavé speleotémy svoje meno.

Obrázok blogu

V miestach výskytu odolnejších hornín nepostihnutých rútením sú aj v tejto gigantickej jaskyni menšie chodby. Práve takéto zúžené miesta by mohli byť počas povodne vážne problémy.

Obrázok blogu

Jaskynný "pokémon" v akcii. Tu vzniká nižšie poschodie jaskyne, ktoré sa po čase zrúti. Videli sme to aj v Cueva Colibri. 

Obrázok blogu

Lago Chayo sa musí opatrne obliezať sprava. Pád do vody síce nie je nebezpečný, ale utopiť vo vode fotoaparát by nebolo dobre.  

Obrázok blogu

Planetário vzniklo aj vďaka týmto puklinám, na ktorých došlo k zrúteniu stropu. Celú výšku tohoto gigantického dómu som nemohol zachytiť kvôli pokazenj TOKINE.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ana s Erikom sa z polovice vracajú von, Erik predsa nie je ešte celkom fit. Darko už asi veľa filmovať nebude, môže mi teda pomôcť. Vilo pózuje super. Možno ešte nejaký záber zvládneme. Predstavte si, že máte pred sebou gigantický podzemný tunel, z ktorého vidíte iba blízke okolie. Postavíte fotoaparát na statív, niekam ho nasmerujete, spustíte samospúšť a aktivujete zlože...Pozriete na displej a zistíte, že je to nanič. Kompozícia za veľa nestojí. Aby som sa tomu vyhol, kúpil som novú zrkadlovku s veľmi vysokou citlivosťou. Vďaka tomu stačí výkonný elektronický blesk, aby som na displeji videl výsledok a kompozíciu môžem opraviť. Až potom nastavím najnižšie ISO, clonu, kde má objektív najlepšie vlastnosti, prepočítam dávku zlože a môžem urobiť finálny záber.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jaskyňu radšej nejdem ani opisovať. Všetci by ste si mysleli, že preháňam. Určite by na tom bolo čosi pravdy, lebo táto jaskyňa sa bez emócií opísať nedá. Kto tam nebol, aj tak neuverí. Natoľko sa zážitok z návštevy tejto jaskyne vymyká skúsenosti z návštevy iných jaskýň. Nielen vo vecnej rovine ako zážitok úplne novej skutočnosti, ale hlavne v rovine mentálnej. Už len tie vonkajšie okolnosti! Putujeme tu kdesi v Stratenom svete popod horu tunelom, v ktorom sa občas úplne strácame. Nevidíme strop a často ani steny. Jediným spoľahlivým vodíkom nám je podzemná rieka, ale aj tá sa občas stráca. Každú chvíľu sa môže rozvodniť a pokiaľ nás to prekvapí na nevhodnom mieste, môže nás to spláchnuť kdesi pod závaly, alebo sa utopíme v jej rozbúrených vodách. V lepšom prípade môžeme ostať uväznení pod zemou aj niekoľko dní. My už máme nejaké informácie a predstavu o tom, čo nás tu čaká a čo sa nám môže prihodiť. V roku 2004, keď sem vstúpili objavitelia, nevedeli nič o extrémnom nebezpečí. Riziká si mohli len domýšľať. V období dažďov to chcelo priam zúfalú odvahu vstúpiť na 2 dni do podzemia a urobiť základný prieskum a dokumentáciu jaskyne. Neviem, či si všetci účastníci uvedomovali, že riskujú život. Tí skúsenejší určite. Braňo Šmída, jeden zo spoluobjaviteľov, opisuje svoje pocity v bivaku na vrchole závalu v dóme Planetário, kam sa uchýlili na noc pred stúpajúcou vodou v rieke takto: „ Rozmýšľam, kde mám vonku gumáky a predstavujem si to absurdum, ako si ich len tak v spodkoch narýchlo obúvam , zachraňujem pár harabúrd na prežitie a čupím potom so všetkými ostatnými v úplnej tme niekde na najvyššom balvane... Všade naokolo lenivo sa prevaľujúca masa temnej vody, víriaca sa pasca, z ktorej niet úniku." K tomu môžem dodať iba: „Veľmi primerané okolnostiam."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Cascadas de Moravia. Skúste si tu namiesto 200 l/s predstaviť 20000 l/s. Okamžite to vo mne vyvolá tie špecifické pocity v oblasi plexus solaris.

Obrázok blogu

Galería Orinoco dostalo pomenovanie podľa Braňovej hlášky: "Tam snáď niekedy muselo tiecť Orinoko!"

Obrázok blogu

Caskada de Eslovaquia je poslednou perejou na známom úseku Brewerky. Musí sa pomerne zložito obliezať  z ľavej strany.

Obrázok blogu

Gran Galería Karen y Fany je pomenovaná po Charlesovej žene a dcére. Je to najväčší známý priestor na svete v pieskovcových jaskyniach. Ten malý panáčik vpravo je mohutný Vilo.

Obrázok blogu

Pavúčie stalaktity sa tvoria zrážaním opálu zo vzdušného aerosolu na pavučinách. Je to bežný typ vyzdoby v jaskyniach na Churí. Na zemi pod nimi akoby sa tvorili nejaké čudesné stalagmity.

Posledný „zložový" záber urobíme na začiatku Gran Galería Karen y Fanny. Treba ešte pozbierať vzorky, ktoré tu nechali vedci pri prvej návšteve a nachytať zaujímavý blanokrídly hmyz. Mušiek tu poletuje veľké množstvo. Takto ďaleko v jaskyni je to zaujímavý jav. Zostávam s Braňom a Vilo s Darkom sa idú pozrieť na koniec jaskyne. Ampulky na vodu sú pri pravej stene jaskyne, a tak sa stane, že v tejto gigantickej chodbe prejde Darko s Vilom pomimo nás smerom von. Vôbec sme nepočuli ich volanie. Mysleli si, že sme už odišli von, preto pridajú na tempe, aby nás dohnali. Nechcú uveriť, že sme schopní takýmto tempom pred nimi unikať. Nepoľavujú. Do bivaku prídu úplne strhaní a až tu zistia, ako to je. S Braňom vychádzame pokojným tempom, „študujeme" všetko zaujímavé okolo, zbierame biospeleologické vzorky. Utkvel mi v pamäti jeden hrôzostrašný pavúk, s ktorým Braňo bojoval asi 5 minút, kým sa mu ho podarilo nasúkať do ampulky. Keby sme vedeli, aké je vonku počasie, určite by sme sa tu nezdržovali. V skutočnosti to stálo tak: Kto bude rýchlejší? My alebo voda? Našťastie sme mali nejaký náskok a v druhej polovici trate sme zapli na plné obrátky. V bivaku sme o jednej v noci. Nemám pri stane vodu, preto sa vraciam k podzemnej riečke. Voda výrazne stúpla a ráno je jaskyňa beznádejne zatopená.

Obrázok blogu

Voda zaplavila celý vstupný dóm jaskyne. Hladina stupla asi o 3 metre.

Ráno je to úplná katastrofa. Nielen, že sa do jaskyne tak skoro nedostanem, ale prepukla všeobecná panika a všetci chcú z Churí urýchlene odletieť vrtuľníkom, ktorý pravdepodobne ani nepriletí. Chápem, že je potrebné, aby zranení odleteli do civilizácie, ale prečo máme predčasne ukončiť expedíciu, to mi nejde do hlavy. Asi ponorková nemoc, únava a všetko... Z bivaku priamo do jazera sa dajú skákať hlavičky, čo si Braňo aj vyskúša. Považujem to za pomerne riskantné, preto rezignujem na Braňov zámer urobiť mu špičkový záber tejto hlúposti. Preto vám ho nemôžem ani ukázať. Uvažujem však o tom, že ak by som sa sem mal ešte niekedy vrátiť, donesiem si neoprén a plávaciu vestu, aby som mohol zaplávať hlbšie do rozvodnenej jaskyne. Jediná potešujúca správa dnešného rána je, že Lukáš včera objavil pokračovanie jaskyne Zuna.

Ráno balíme zranených na presun na plošinu nad vchod jaskyne. Braňo musí čakať na prílet vrtuľníka, ktorý ho aj s Venezuelčanmi dopraví na plošinu v severnej stene Churí ku vchodu do neznámej jaskyne Eládio. Maródi chcú využiť spätný let vrtuľníka na odchod z tohto martýria a ostatní jednoducho pustili do gatí. Odmietam v mojom pokročilom veku potrebu pampersiek a na protest sa rozhodnem ostať v bivaku v jaskyni. Najviac som sklamaný z Darka a Any, s ktorými som tak dobre doteraz kooperoval. Nič sa nedá robiť, logické argumenty nezaberajú. Transport zranených prebehol v réžii Darka a Any. Pod hranu previsu sú vytiahnutí cez pevnú kladku s protiváhou, ktorú robí Ana. Horný úsek mám na starosti ja s Vilom. Cez kladkostroj vytiahneme „trupa" až hore do močiara nad previsom. Jednoduché efektívne riešenie, za chvíľu nemáme čo robiť. Vidieť, že sú tu znalí ľudia, ktorí sa speleologickej záchrane aktívne venujú. Erik je už hrdina, po lane vyliezol sám. Dokonca sa aj zapája do transportu bivaku. Kruto to večer oľutoval. Stany im rozkladáme na plošine pri potoku. Po obede prší.

Dnes 30.1. Balíme bivak, kuchyňu, zásoby a všetko postupne trepeme hore blokoviskom k lanu. Ja som hlavne nosič. O svoje veci sa nemusím starať. Zostávajú v jaskyni. Lukáš ešte naposledy zbehne k riečke. Neuvedomí si, že balvany sú po povodni mokré, preto sa pošmykne a nasleduje bolestivý pád. Podľa zvukových prejavov to vyzerá veľmi zle. Veľmi ho to bolí, ale Lukáš je „železný muž" - nič sa mu asi nezlomilo. Je však vyradený z ďalších činností. Moja posledná nádej zhasla. Beriem mu batoh a spolu sa trepeme k lanu. Transport množstva materiálu nad previs zvládame rutinným spôsobom. Máme ho dobre nacvičený.

Chavier múdro postaví prístrešok pre kuchyňu. Po obede intenzívne prší. Smutno trčíme pod celtou a prežierame sa nepotrebnými zásobami. Je mi smutno z takéhoto vývoja. Miesto zaujímavého jaskyniarstva budeme vegetovať v tábore a čakať na spásu zhora, ktorá aj tak nepriletí. Počasie je veľmi zlé. Každý deň niekoľkokrát prší. To znamená, že Sabana je pod oblakmi, cez ktorú Raul určite nebude riskovať let na Churí. Vidíme to pekne zvrchu. Aj keď sa na chvíľu oblačnosť nad horou rozplynie, okraje sú stále zahalené v hmle. Raul síce nepriletí, ale určite priletí Ben. Zjavne preto, že sa odsťahoval do USA. Márne čakanie na prílet vrtuľníka pôsobí veľmi deprimujúco. Musím niečo robiť. Využijem prestávku v daždi a poberiem sa z rozmočeného tábora do svojho suchého osamelého útulného domova vo vchode do Brewerky. Fotím si dostupnú džungľu. Sám sa ďalej neodvážim, džungľa na závale je nebezpečná. Už dlhšie myslím na to, že na úrovni Brewerky by mohli ústiť ďalšie paralelné chodby. Tu je jednoznačne tá správna vrstva pieskovcov. Napravo od vchodu je terén zložitý, preto sa vydám opačným smerom krížom cez vetvu Guácharos. Postupujem pozdĺž steny severným smerom. Nájdem aj niekoľko vchodov, ktoré však priamo súvisia s Guácharos. Vyzerá to tu nádejne. Musel by som však vybočiť do džungle, lebo cestu mi zastavila akási veža. To sa mi samému nechce riskovať. Je tam mokro. Zanadávam na „posraných" jaskyniarov rozvaľujúcich sa hore v stanoch a vraciam sa späť. V pôvodnom Romanovom tábore si nakladiem ohník. Pohoda, klídek a samota.

Obrázok blogu

Transport ranených sme robili vyťahovaním cez pevnú kladku s protiváhou. Všetko pripravila Ana, kým sme my objavovali Colibri. Ana je protiváha. Aby ju Roman neprevážil má Ana ešte v batohu závažie a sama reguluje Romanove stúpanie. Foto: J. Schlögl

Obrázok blogu

Tu vidíme celkový záber na transportný systém. Darko musí regulovať Romanov pohyb smerom hore akonáhle sa Ana dostala pod neho a nedosiahla už na Romanove lano. Foto: J. Schlögl

Obrázok blogu

V tejto faze je "trup" prepnutý do horného lana a kladkostrojom vytiahnutý cez hranu previsu na povrch plató. Jednoduchý efektívny systém. Mne ku šťastiu chýbalo iba istiace lano pre prípad nejakého zlyhania. Za čias Paľa Mittera st. by to neprešlo. Záchranka nie je jednolanová technika. Foto: J. Schlögl

Obrázok blogu

"Zachránemý" Tomáš po pretiahnutí hranou previsu rovno do močiara vyzerá ako divá sviňa, keď vybehne z bahniska. Toto blato je ale samoopadávacie. Po vyschnutí opadne samo.

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu