Objavy na stolovej hore Churí prilákali aj pozornosť talianských jaskyniarov, ktorých sme stretli v Santa Helene po návrate z Churí. Na Churí začínalo byť trochu rušno. Hrozilo, že tento fenomenálny objav dokončí niekto iný, kto na doterajších objavoch nemal žiadny podiel a zlíže tak smotanu. Preto už od 21.5. 2009 do 4.6. 2009 prebehla ďalšie expedícia na stolovú horu Churí, ktorej sa zo Slovenska záčastnili Braňo Šmída, Marcel Griflík a Pavol Barabáš; z Českej republiky Marek Audy a Richard Bouda. Z Venezuely sa zúčastnilo 6-členné družstvo na čele s Ch. Brewerom. Na policu v severnej stene Churí k vchodu do Ceuva Eládio sa dostali vrtuľníkom. Dokonca sem prileteli aj dvaja Pemoni, ktorí zohrali pozitívnu úlohu presekaním chodníka od Cueva Eládio k vchodu do Cueva Colibri.
Cueva Eládio už bolo preskúmané. Talianski jaskyniari zo skupiny La Venta túto jaskyňu na základe informácie od Charlesa našli a preskúmali. Napriek tomu, že poznali jej názov, premenovali ju. Tím jaskyňu preskúmal a zdokumentoval. Podarilo sa objaviť aj ďalšie pokračovanie, ktoré končilo závalom. Podľa zamerania končí táto jaskyňa neďaleko od Cueva de la Araňa, s ktorou tvorí jeden hydrologický systém.
Potom sa presunujú k Západnému vchodu do Cueva Colibri, kde robili fotodokumentáciu a P. Barabáš urobil zábery pre svoj film. B. Šmída s M. Griflíkom sa presunuli cez Galériu Ranata do Sima Colibri a na druhej strane tohto kolapsu našli medzi obrovskými blokmi závalu úzky komín, ktorým sa dostali do novej jaskyne. Jaskyňu nazvali po bájnom pemonskom tvorovi Cueva Muchimuk. Zo zamerania vyplýva, že objavili chýbajúci kus medzi Cueva Colibri a Cueva Ch. Brewer. Spolu s Cueva del Diablo tak vznikol jeden prepojený gigantický jaskynný systém s dĺžkou okolo 18 kilometrov.
Cueva Muchimuk Lago Ňuňu. Foto: M. Audy.
Cueva Muchimuk Rio Kiko. Foto: M. Audy.
Cueva Muchimuk Galeria Svetlana. Foto: M. Audy.
Cueva Muchimuk Galeria Svetlana. Foto: M. Audy.
Slovenskí, českí, venezuelskí a chorvátski jaskyniari od roku 2004, kedy bola objavená Cueva Charles Brewer, dosiahli na stolovej hore Churí fenomenálny úspech, ktorý nemá obdobu v svetovej speleológii. Objavili, preskúmali, zdokumentovali a vedecky spracovali najväčšiu, najdlhšiu, najkrajšiu... jaskyňu v kvarcitoch na svete. Zažili pritom jedno obrovské nebezpečné dobrodružstvo a ja som nesmierne šťastný, že aspoň na jednej časti tohto dobrodružstva som sa zúčastnil aj ja. Nielen, že mi to zmenilo a obohatilo život, ale na dlhú dobu zmenilo aj moje sny.
Sistema Muchimuk - rozpracovaná mapa severnrj časti celeého jaskynného systému, objavená v roku 2009. Po kliknutí sa zväčší. Zostavil: M. Audy.
Túžba znova sa vrátiť na stolovú horu Churí sa mi vracia stále s väčšou intenzitou. sníva sa mi v noci, ako pristávame s helikoptérou v severnej stene Churí. Prebíjame sa ako diviaky cez vegetáciu do západného vchodu Cueva Colibri a zriaďujem vysunutý bivak na mieste, kde sme bivakovali v januári 2009. Odtiaľ sa vydáme cez Galériu Renata nabalení na niekoľko dní. Prekonáme kolaps na dne Simy a zlaníme do vchodu Cueva Muchimuk. Tu, v zložitom koncovom závale, prídeme k 5 m hlbokej trhline pod obrovským visiacim blokom - Gilotina. Zlaníme dole a po krátkom blúdení v závale vylezieme znova k riečke Rio Sajoco v Galeríi Adina Brewerovej jaskyne. Rieka je rozvodnená. Vonku sa zase ženia všetci čerti. Prebojujeme sa ponad rozbesnenú rieku do gigantickej sály Gran Galería Karen y Fany, kde na obrovskom balvane rozkladáme bivak. Musíme počkať, kým sa rieka ustáli. Na druhy deň ráno môžeme pokračovať známou cestou Brewerovou jaskyňou. Za 2 hodiny sme v Tlame mamuta, kde na známom mieste rozkladáme bivak a cez Galériu Guacháro vyliezame po lanách, ktoré sme tu nechali s Darkom do kolapsu Entrada Guácharo. Krátko zabojujeme s džungľou a na druhej strane kolapsu zlaníme do Cueva del Diablo. Tu hľadáme SZ smerom a pod stropom v známej chodbe objavíme nízku plochú chodbu, ktorá vyústi do menšej jaskynnej chodby. Južným smerom nás zastaví zával, severným smerom pokračuje nádherná chodba podobná Zune. Po 300 m nás zase zastaví zával, cez ktorý presvitá svetlo. Cestou naspäť nachádzame nízku odbočku doprava. Hrabeme sa ako zúriví krti cítiac, že stojíme pred posledným krokom. Po dvoch hodinách vypadneme v Tavovom dóme Cueva Zuna. Sny sa stávajú skutočnosťou. Cueva Colibri, Cueva Muchimuk, Cueva Charles Brewer, Cueva del Biablo a Cueva Zuna tvoria jeden jaskynný systém a my sme prví ľudia, ktorí ho prešli celý.
Ešte jedna informácia na záver. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave pripravuje na 1. 12. 2010 prednášku pre verejnosť o tejto expedíci. Prednáška sa bude vysielať aj prostredníctvom internetového rádia. Budete sa môcť aj vy aktívne zapojiť svojimi otázkami.
