Napríklad v krajinársky zaujímavej severnej časti Silickej planiny nie je stále ani jedna. Aspoň, že sa môžeme previesť jej južnou časťou, tiež severom Zádielskej planiny a Koniarom, ale hlavne môžeme prejsť krížom z juhu na sever Plešiveckou planinou.
Plešivecká planina je skoro ako stolová hora. Zo všetkých strán je ohraničená strmými svahmi. Plošina na jej povrchu je typickou krasovou krajinou rozbrázdenou viac ako 800 závrtmi a posiata škrapami. Z toho vyplýva aj charakter cyklotrasy. Jedným svahom treba vyšliapať strmo hore; druhým sa zase spustiť strmo dole. Medzi tým kľučkujete cestami medzi závrtmi; predierate sa chodníkom cez škrapy a húštiny alebo jazdíte nádhernými lúkami pomedzi menšie lesíky. Pri pokuse o prechod značenou cyklotrasou sa tu dvaja miestni znalci stratili, bicykle museli s hanbou tlačiť a v polovici zjazdu nás polom donútil značenú trasu opustiť. To sme nemohli nechať tak. Podzemné aktivity sme v Speleoklube Minotaurus obmedzili a presunuli sme sa z vnútra planiny na jej povrch.
Trasu nestačí iba schváliť a vyznačiť, treba ju aj udržiavať. Videl som síce na jar v Malých Karpatoch pod Veľkou homoľou ako sa cyklotrasy udržiavajú samy jednoducho tým, že sa po nich jazdí a chodí. Toľko cyklistov a turistov ako počas krátkeho výletu na Homoľu v Slovenskom krase nestretnem ani za rok. Okrem nezáujmu majú cyklotrasy v Slovenskom krase ešte dvoch nepriateľov: felimaky a prudké svahy planín.
Felimak je v miestnom jazyku „rekenšine“, ktorý používame ako dorozumievací jazyk aj v našom speleoklube, názov pre borievku - jalovec. Mohol som rovno napísať jalovec, ale jalovec je hneď vysoký jalovec a to je symbol niečoho ušľachtilého a na Plešiveckej planine to už nie je pravda. Felimak je spolu s trnkou symbolom skazy kultúrnej krajiny. Po tom, čo ju opustil človek sa táto slovenská Arkádia mení na nepatričnú divočinu, ktorú nikto nechce. Bačovia s felimakmi neustále bojovali. Keď sa im zdalo, že sa nejaký príliš rozťahuje na pastve, jednoducho ho podpálili. Občas sa im podarilo zapáliť aj planinu. Na planine sa dnes už nepasie a tak sa felimaky rozťahujú všade. Severný úsek cyklotrasy sme preto museli spriechodniť pílami a sekerami. Určite už nikto nezablúdi.
Udržať priechodný chodník vo svahu planiny vyžaduje sústavné čistenie. Ak aspoň raz za čas prejdú turisti alebo cyklisti a odhádžu skaly a napadané konáre je chodník priechodný a čiastočne prejazdný. V severnom svahu Plešiveckej planiny však silný vietor pred rokmi spôsobil rozsiahly polom, ktorý kvôli exponovanému svahu nikto nevyťažil. Chodník sa stal nielen neprejazdným ale aj nepriechodným. Nezostávalo nám nič iné, iba požiadať miestny urbár o súhlas a spadnuté stromy odstrániť. Dnes je celá trasa Plešiveckou planinou prejazdná.
Mali by ste to všetci využiť; nebude to trvať večne. Felimaky sú v presile a svahové procesy neúprosne a vytrvalo pracujú.
Popis trasy
Cyklotrasa vedie Plešiveckou planinou od Plešivca smerom na sever do obce Štítnik. To umožňuje vytvoriť okruh s návratom do Plešivca kaňonom riečky Štítnik. Opačný smer nie je pre bicykel vhodný, kvôli strmému stúpaniu severným svahom planiny. Výstup na planinu od Plešivca vedie po relatívne nedávno vybudovanej asfaltke. Na Plešiveckej planine nie je žiadna obec, do ktorej by mala viesť asfaltová cesta. Pre hospodárske účely sa využívali závozy z jednotlivých dedín. Asfaltka bola údajne vybudovaná pre potreby okupačných sovietskych vojsk rožňavskej posádky, ktoré tu mali mať „miesto sústredenia“. Ba dokonca sa čosi šuškalo aj o tom, že tu budú vybudované odpaľovacie silá rakiet SS 20. Mali sa pritom využiť výhody krasového reliéfu, ktorý umožňuje efektívne maskovanie v závrtoch. Keď uvážime, že na planine je mnoho priepastí, ktoré by sa jednoducho dali prebudovať na odpaľovacie silá, bol to skutočne geniálny strategický plán. Neviem, čo bolo na tom pravdy, ale pravda je, že aj takúto formu mala studená vojna v Rožňave a toho, že práve my a „naše“ SS20-tky budeme cieľom prvých jadrových úderov, sme sa skutočne báli.
Vďaka tejto asfaltke sa nielen zjednodušili hospodárske aktivity na planine ale aj my cyklisti môžeme pohodlne prekonať strmý JZ svah. Z Plešivca vyrazíme po modrej turistickej značke a z ostra nabehneme do strmého svahu. Prevýšenie po hranu planiny je 300 m. Asi je dobré sa dopredu rozjazdiť po rovine, aby vám nevytuhli nohy. Sklon je síce príjemný, ale v aeróbnom prežime sa zvládnuť nedá. Dôležité je vyraziť skoro ráno, kým do svahu nesvieti slnko. Príjemný výšľap by sa mohol zmeniť na peklo a zásoby vody by sa vám minuli ešte pred výstupom na plošinu. Na to treba myslieť, lebo na planine si už vodu nedotankujete. Hovorím „už“, lebo niekedy, keď sa ešte na planine páslo, by ste si mohli pri 5 napájadlách nabrať pitnú vodu, prípadne si opláchnuť uznojené telo. Unikátny vodovod bol vybudovaný v roku 1956 a po ústupe pastvy v roku 2000 bol zničený.
Zarovnaný povrch planiny bohužiaľ nie je rovný ale naklonený na juh. Takže ani hore na plošine sa stúpania nezbavíte. Kým prídete na severný okraj vystúpate ešte 250 metrov. Južná časť planiny je zalesnená až po Gemerské lúky. Cyklotrasa vedie po spevnenej asfaltovo -šotolinovej ceste. Až tu začína „terén“. Gemerské lúky boli niekedy odlesnené a slúžili ako pastva. Dnes tu prevláda krovinatý porast. Nádherná krasová krajina zo závrtmi škrapami tzv. „Mesačná krajina“ je dnes takmer neviditeľná. Z cyklotrasy je možné prejsť k legendárnej Zvonivej jame a nahliadnuť do jej ústia. Odbočte na N 48°37.151´ , E 020°25.056´ na cestu východným smerom. Po 800 m prídete k priepasti.(N 48° 37.072´, E 020° 25.550´). Ústie je nielen impozantné ale aj nebezpečné. Buďte opatrní.
Od odbočky k Zvonivej jame prídeme k zaujímavej technickej pamiatke – Serényiho napájacej cisterne. Toto unikátne dielo bolo vybudované v roku 1914 a malo riešiť zlú situáciu s napájaním dobytka. Cisterna zachytávala zrážkovú vodu z priľahlého svahu a mala kapacitu 960 m3. Čiastočne sa ešte využívala do roku 2006, kedy železné časti konštrukcie ukradli zlodeji pričom cisternu vážne poškodili. Odtiaľ pokračujeme krovinatým terénom až na krásne lúky pod Biarcom (Štít). Tento kopec predstavuje pozostatok vyššieho zarovnaného povrchu planiny. V roku 1973 sa pracovalo na projekte prečerpávacej vodnej nádrže na Plešiveckej planine. Horná nádrž s objemom 2,6 mil. m3 mala byť priamo na Biarci. Výstavba takého obrovského diela včítane infraštruktúry by navždy zničila unikátny izolovaný svet vrcholovej plošiny. Na S okraji planiny je prírodná rezervácia Gerlašské skaly, kde môžete vystúpiť na nádhernú vyhliadku.
Na zjazd z planiny potrebujete výborné brzdy. Inak sa radšej vráťte. Skôr sú to zjazdy dva. Horný ide zo začiatku po strmej zvážnici. Tu dajte pozor, aby ste neminuli odbočku modrej značky a cyklotrasy doľava na nenápadný chodník. Práve tento bol zavalený polomom. Chodník ide mierne šikmo svahom a končí sa v strmom žľabe s pod Gerlašskej skaly. Práve tu potrebujete dobré brzdy. Žľab sa napojí na zvážnicu a tu končí prvý zjazd. Po zvážnici mierne stúpame asi 2 km, kde začína druhý zjazd. Tento si už môžete plne vychutnať hlavne vďaka tomu, že ho „udržujú“ motorkári. Návrat zo Štítnika do Plešivca je po štátnej ceste kaňonom riečky Štítnik. Premávka slabá; prírodná kulisa veľkolepá.
Turistickú mapu poskytla: Mgr. Marta Vašková - BB-MAPY
