reklama

Po stopách Rožňavskej Metercie

V Čučme, bývalej baníckej obci, slávnostne otvorili 4. mája banský náučný chodník. Banícka tradícia siahajúca až do 13. storočia zanikla len relatívne nedávno. Múdri ľudia nenechajú takú tradíciu zahynúť a v Čučme sú agilní ľudia, ktorým na tradíciách záleží. Preto vznikla myšlienka formou náučného chodníka informovať nielen vlastných občanov, ale aj širokú verejnosť, o zašlej sláve čučmianskych banských polí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Náučný chodník by sme mohli označiť za dedinský. Všetky panely sú v intraviláne obce. Budí to prvý dojem, že to má len nejaký lokálny význam a snaha zviditeľniť takouto formou obec ležiacu mimo hlavných turistických trás je detinská. V globalizovanom svete, ktorý „cvála ako splašená herka" sa môže stať, že len naozaj málo ľudí prejaví o chodník záujem. V takom prípade je to však chyba globalizovaného sveta, nie Čučmy. Je tu totiž niečo výnimočné, unikátne, svetové, čo si širokú pozornosť skutočne zaslúži a čo dáva túto lokalitu do širších pozoruhodných súvislostí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Panel č. 1 banského náučného chodníka v Čučme je spojený aj s malou "expozíciou" nedávneho baníctva.

Preto by prípadní záujemcovia nemali začínať prehliadku tohto chodníka pri starostovom dome v Čučme, ale v Rožňave v biskupskej katedrále Nanebovzatia Panny Márie, kde sa nachádza nádherný oltárny obraz z roku 1513 - Rožňavská Metercia, na ktorom, okrem náboženského námetu Svätej Anny Samotretej v popredí, dominuje realistické zobrazenie stredovekého baníctva a hutníctva na Rozgangu v Čučme v pozadí. Je to skutočne výnimočný obraz. Takéto spojenie symbolického náboženského obsahu a realistického zobrazenia baníckej prevádzky je hádam svetovým unikátom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Rožňavská metercia zobrazuje nielen sakrálny námet, ale aj realisticky zachýtáva stredoveké baníctvo a hutníctvo na konkrétnej lokalite - Rozgang v Čučme. Foto: Karol Tomány

Aj dnes, takmer po 500 rokoch, sa môžete vybrať pod Rozgang, kde od augusta minulého roku stojí náučný panel Slovenskej banskej cesty venovaný Rožňavskej Metercii a po chvíli skúmania obrazu zrazu zvoláte: „Tu presne za Panenkou Máriou stojíme!" A deti dodajú: „Však tí dvaja „pajkovia" sa hrabú presne tam v tej pukline." Kde inde môžete zažiť takúto spojitosť umeleckého diela a miesta? Sila realizmu môže pretrvať mnoho storočí.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Slovenská banská cesta náučnou formou spája najvýznamnejšie banícke lokality Slovenska. Rozgang v Čučme medzi nimi nemohol chýbať, práve vďaka obrazu Rožňavskej Metercie. Tento obraz realisticky zobrazuje aj to, čo dodnes vidíme v pravej časti záberu.

Minulý rok sa okrem zaradenia lokality Rozgang do Slovenskej banskej cesty udiala v Čučme ešte jedna zaujímavá udalosť. Na hornom konci obce, na mieste, kde zo svahu vytekala voda, bola objavená stará, ručne sekaná, banská štôlňa tzv. „kresanica". Ručne razené bane z obdobia spred používania pušného prachu pôsobia takmer prírodným dojmom, ako nora nejakého živočícha. Sú väčšinou razené na rozmer skrčeného človeka. Až keď boli znova využívané neskôr, pristreľovali ich na väčší rozmer. To je aj prípad tejto bane. Vstúpiť na miesta, ktoré ľudia opustili možno pred 150 rokmi, je silný zážitok. Prírodné sily sa už veľmi snažili vziať si tento priestor späť - všetko drevo sa rozpadlo, vznikli tu pestré minerálne výplne a v plytkých jazierkach sa vo večnej tme usídlili zatiaľ neznáme (troglobiontné?) živočíchy. Ručne razené bane však odolávajú času lepšie ako tie vyrazené trhavinami. 240 m dlhé banské dielo je tak dodnes bezpečné a predstavuje novú možnosť aj pre turistický ruch. Prepojiť tieto dve lokality náučným chodníkom sa priamo ponúkalo.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Vchod do nedávno objavenej kresanice je zavretý. Ak však kliknete na obrázok, môžete sa virtuálne pozrieť aj do vnútra.

Vidieť originál Metercie je veľký zážitok, ale lepšie je začať v Baníckom múzeu v Rožňave, kde síce majú iba kópiu obrazu, ale vedia vám o ňom veľa zaujímavého povedať. Navyše je logické začať návštevu baníckeho náučného chodníka uvedením do súvekej banskej problematiky. Prehliadka expozície histórie baníctva vás na širšie koncipovanú exkurziu pripraví najlepšie. Cestou do Čučmy sa hneď za Rožňavou môžete zastaviť pri Mária bani. Tu svitá rožňavskému baníctvu na lepšie časy. Pripravuje sa obnovenie ťažby. Preto vás asi na exkurziu nezoberú, ale noví majitelia si osvojili staršiu myšlienku, zriadiť tu banícky skanzen. Dúfame, že nepotrvá dlho a nebudete pozerať iba spoza plota, ale sfárate aj pod zem. My sme už raz sfárali a tu môžete vidieť, čo sme tam videli.

K prvému panelu náučného chodníka v Čučme sú to iba 2 kilometre. Chodník začína pod Rozgangom pri Metercii a prvý panel je venovaný zaujímavému vodnému zdroju. Jednotlivé panely opisovať nebudem. Veď uvidíte sami. Do kresanice sa zatiaľ nedostanete. Vchod je uzavretý. Možno sa o nedlho aj tu situácia zmení. Chodník sa končí pri bývalej úpravni antimónovej rudy - Čučma závod.

A keď ste došli až na koniec, mali by ste pokračovať ďalej po zelenej turistickej značke, ktorá vás privedie na Chatu pod Volovcom a odtiaľ prudko hore na Skalisko (Baračka). Výstup na Skalisko je jednou z najkrajších túr v Slovenskom Rudohorí. Kruhový výhľad zo Skaliska skutočne stojí za to. Pri dobrej viditeľnosti vidíte takmer krížom cez celé Uhorsko. Vysoké Tatry ako na dlani. Panónsky pohľad môžete trošku priblížiť a pozrieť sa na obec Čučma hlboko v údolí, odkiaľ ste sem prišli. Na pravej strane doliny vysoko vo svahu leží stará časť obce. Ľudia sa dole pri potoku usadili len nedávno. Zakladatelia obce vedeli, že pod Volovcom je obrovské jazero vody, ktoré keby sa vylialo... Preto sa usadili na kopci. Keď tam hore budete, tak veľmi nedupte, aby to novousadlíkov nespláchlo až do Čierneho mora.

Obrázok blogu

Vrchol Skaliska je impozantný. Poskytuje nádherný kruhový výhľad. Po kliknutí na obrázok sa zobrazí fotogaléria.

Obrázok blogu

Stopy banskej činnosti je vidno na mnohých miestach pri zelenej značke vedúcej na Skalisko. Les vyzerá byť hubový.

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu