reklama

Zuzanka

Na poobedňajší vstup do Krásnohorskej jaskyne prišla zaujímavá rodina. Pýtam sa ich: koľko je dospelých , koľko je detí a študentov, aby som vedel vydať správne vstupenky. Pán odpovedá: traja dospelí a tri deti. Zdvihnem oči a vidím jedného dospelého a štyri deti. Jedno z dievčat by teoreticky mohlo byť už dospelé, ale kde je tretí.  Mali ste byť šiesti. Najmenšie dievča zavolá: Zuza! Zrejme je ešte niekto vonku, kto sa bojí vstúpiť. Niekto predsa vstúpil, len nevidno kto.  Aspoň vo výškovej rovine dospelých nebolo vidno nikoho. Pripadám si ako Bilbo, keď mu Gandalf predstavuje postupne spoločníkov, s ktorými má zažiť veľké dobrodružstvo pod Horou.  Stále mi to nesedí, a tak sa Zuzana pretisne dopredu. Spopod hrany stola na mňa s nádejou pozerajú dve nádherné čisté oči.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Môj kamarát Eda, laboratorní potkan z Prahy, by povedal: „A máme tu problém, pánové!" Stoja tu predo mnou: jeden dospelý muž; 9-ročné dvojičky, ktorých vzrast, je však na dolnej hranici prieleznosti jaskyňou a každé potrebuje svojho vodcu; starší brat, ktorý by si už mohol v jaskyni poradiť sám; mladá slečna, ktorá je zrejme iba predčasne dospelá a nepochybne dospelá Zuzana, ašpirujúca na najnižšiu návštevníčku Krásnohorskej jaskyne v celej jej pohnutej histórii. Nepochybne však nie najmenšiu.

Edovi je hej. Má okrem mňa ešte dvoch kamarátov, s ktorými spolu všetky svoje problémy vyriešia. Ja by som potreboval aspoň jedného, aby som sa mohol Zuzane v jaskyni venovať na plný úväzok. Inak to nezvládneme. Mal by som to odmietnuť. Človek s takouto výškou nemôže jaskyňou vlastnými silami prejsť. Môj boľavý chrbát tiež vehementne protestuje v obave o svoj holý život. Rodina ako by mi čítala myšlienky a mlčky tu stoja okolo stola šiesti ako jeden muž, ako na všetko odhodlané spoločenstvo, ktoré zvládne všetky problémy na ceste pod Horu a zase späť. Ešte raz pozriem do tých nádherných „dospelých" očí. Vydám im tri dospelácke a tri detské lístky a vyrazíme spolu na cestu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Krásnohorskej jaskyni platí nepísaný zákon (nie je napísaný v návštevnom poriadku): komu je najmenšia kombinéza veľká a komu je najväčšia kombinéza malá, ten nesmie do Krásnohorskej jaskyne ísť. Zuzane je napriek jej výške najmenšia kombinéza akurát. To vystrašilo najviac môj chrbát. Navyše som si pri vystrojovaní všimol, že Zuzanka má aj ďalší problém. Nedokáže zovrieť dlane. Ako sa bude chytať lán a rebríkov? Dvojičky si rozdelili otec s najstaršou dcérou, ja som si zobral na starosť Zuzanku a v nádeji, že pre ňu priečky rebríkov nebudú príliš ďaleko a môj chrbát to prežije, vyrážame všetci do jaskyne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spočiatku som trochu nesmelý a nechám isť Zuzanku samu. Veď, kto to kedy videl, aby sa starý muž prechádzal za ruku s cudzou mladou dámou hoci len po jaskyni. Viem, že sa budem musieť nakoniec uchýliť k tomuto spoločensky neakceptovateľnému správaniu. Dúfam, že všetko zakryje milosrdná jaskynná tma a nikto z návštevníkov nebude tým pohoršený. Schody do Perejového dómu musí Zuzanka scúvať po štyroch. S konečnou platnosťou ju beriem za ruku. Bol najvyšší čas. Držali ste už takú ruku!? Je to rovnako intenzívne, ako keď zamilovaný chlapec prvýkrát chytí za ruku svoje dievča. Iba že toto nie je láska ani ľútosť, toto je pocta a dôvera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stále som veľmi napätý. Malé deti neradi zverujeme v jaskyni do opatery rodičom a už vôbec nie starším súrodencom. Na Veľkom vrchu jednou rukou držím Zuzku a druhou zapínam dvojičky do istiaceho lana. K úžine za balvanom ju musím vyložiť. Taký schod nijako nemôže zdolať. Deti to zvládajú bez problémov. Sú uvoľnené ako z gumy, Zuzka je tuhá a ťažká ako kameň. Rebrík z Veľkého vrchu na riečisko to rozhodne. Zuzanka vstupuje do koša, ktorý jej vytváram z rúk, rebríka a môjho tela. Naťahuje nohu na nižšiu priečku a nakoniec ju špičkou dočiahne. Chvíľu strečuje, kým sa jej podarí uvoľniť hornú nohu a je na druhej priečke. Uľahčene vydýchnem. Už to zvládneme. S pod rebríka sledujem počínanie otca a dcéry pri zabezpečovaní dvojičiek. Vidím, že pozorne sledujú, čo robím ja a robia všetko zodpovedne podľa mojich pokynov. Napätie zo mňa padá. Uvedomujem si, s kým mám tú česť. Toto nie je „bežná" moderná rodina, kde rodičia revú na deti, tie robia všetko napriek a súperia navzájom o výslnie ako stromy. Toto nie sú nevlastní súrodenci, ako tie dve sestry, ktoré som musel počas celej prehliadky držať od seba, inak by sa boli navzájom utopili v podzemnej riečke Buzgó. Toto sú vlastní súrodenci, ktorí musia fungovať ako jeden tím. Starší sa starajú o mladších a tí ich rešpektujú, aby im to uľahčili. Mnohopočetná rodina asi inú možnosť nemá. Nemajú to zrejme ľahké, majú však Zuzanku. Jej čistá duša tvorí emocionálne centrum rodiny, aké iné rodiny nemajú. Kým čakáme, trochu jej stisnem ruku a vďačne sa na ňu usmejem za to, že ma na chvíľu prijali do svojho spoločenstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Večer diclobene, dorsiflex, konský balzám ...

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu