Nepočul som celú esej, lebo som preladil rádio až takmer pred koncom. Ako som neskôr zistil, počul som len asi poslednú osminu - jednu normostranu nejakého, na prvý pohľad banálneho, príbehu. Ak by som mal z neho niečo zacitovať, napísal by som: „Rana na hrudi sa otvorila." Bol som natoľko ochromený návalom citov, poznania, bolesti..., že som chvíľu nebol schopný z auta vystúpiť. Čo to ten Devín vysielal? Uviazlo mi to v mysli ako nejaká nutkavá chiméra. Nebol som schopný ani len povedať, o čom bol tento fragment, vytrhnutý z kontextu, len som vedel presne, ktorá rana bolí, lebo bolesť pretrvávala už niekoľko týždňov. Musel som to počuť znova.
Vo zvukovom archíve relácie som to nenašiel. Ten má asi ročný sklz. V programe sa mi však podarilo nájsť potrebné údaje. Bola to poviedka: „Žiadosť" od sikhského spisovateľa Pandida Čandradhdara Šarma Gulérího prevzatá z Revue svetovej literatúry z roku 2006. Trvalo dva týždne, kým som sa dopracoval k výtlačku časopisu v rožňavskej knižnici a mohol si konečne celú poviedku prečítať a dozvedieť sa niečo aj o jej autorovi. Gulerí (1883 - 1920) bol významným sikhským vzdelancom svojej doby. Bol nielen spisovateľom, ale aj uznávaným literárnym kritikom. Napísal však len 3 poviedky a podľa RSL: „Možno oprávnene povedať, že Gulérí získal pevné miesto v literatúre na základe tejto jedinej poviedky." O čom zázračnom to vlastne písal, keď ho krátka 6 stranová poviedka zakotvila v hindskej a možno aj v svetovej literatúre? Pravdepodobne môžeme prijať aj význam tejto poviedky nad hindský rámec. Ako inak by dokázal na mňa, zakotveného mimo hindskej kultúry, tak silno zapôsobiť aj len zlomok tohto krátkeho textu? Koľko spisovateľov poznáte, ktorí sa dokázali presláviť na základe kratučkej poviedky? Dá sa to iba tak, že písal majstrovským spôsobom o niečom esenciálne ľudskom, čo tu je ako podstata od prvopočiatkov až do úplného konca. Píše o láske, ktorá pretrváva a nezaniká, aj keď odmietnutá a nenaplnená žije svoj samostatný život ako nejaká nesmrteľná bytosť.
Mal by som aspoň krátko popísať dej poviedky. Stretli sa v Amritsare, keď čakali pred obchodom. Obidvaja tu boli iba na návšteve u strýkov. On mal 12, ona 8 rokov. Po krátkom rozhovore sa jej spýtal: „Si už zasnúbená?" „Že sa nehanbíš!" povedala a utiekla. Takto sa náhodne stretávali asi mesiac a chlapec sa jej občas znova spýtal: „Si už zasnúbená?" a stále dostal tú istú odpoveď. Až jedného dňa mu odpovedala: „Áno, už som zasnúbená." a ušla. Bol to asi najhorší deň v jeho živote. Nikdy inokedy neurobil toľko zlého. Ďalšie udalosti kvôli zrozumiteľnosti napíšem chronologicky. Prešlo 25 rokov. Lahna Singh je na dovolenke doma z vojenského útvaru, odkiaľ ho odvolajú priamo na front spolu s jeho priateľom Subédárom, s ktorým má na front ísť aj jeho syn Bódha Singh. Lahna sa cestou zastaví u nich doma, aby mohli ďalej cestovať spolu. Tesne pred odchodom si ho zavolá Subédárova žena, ktorú nepozná a pripomenie mu, že ona je to dievča, ktorému pred 25 rokmi dával „nemravné" návrhy. Nevieme, či ho iba po rokoch spoznala, alebo myslela na neho každý deň. Požiada ho, aby zachránil jej muža a posledného z piatich synov, ktorý jej ostal. „Rana na hrudi sa otvorila." Hlavná časť poviedky je príbeh zákopovej vojny na fronte, kde Lahna robí všetko preto, aby splnil, o čo ho požiadala. Počas nemeckého útoku je Lahna vážne zranený, Subédár je zranený iba ľahšie. Bódha blúzni v horúčke už niekoľko dní. Keby nie Lahnovej prezieravosti, boli by všetci mŕtvi. Lahna ich oboch prinúti odísť z frontu sanitnými autami a sám ostane v zákope, kde bez pomoci umiera.
Túto esej mal pre nás napísať sám autor pod nejakým pseudonymom. Veľmi by tým uľahčil jej pochopenie z pohľadu sikhskej kultúry a neplietlo by sa mi dokopy niekoľko možných interpretácií. Tým by však pokazil svoj hlavný zámer - napísať poviedku, ktorá môže otriasť každým čitateľom trochu iným spôsobom podľa jeho osobných skúseností a kultúrneho zázemia. Určite však pre sikhov má odlišný význam, ako pre nás. To, že sa chlapec zaľúbi do malého dievčaťa a chce sa s ňou zasnúbiť, je v sikhskej kultúre niečo neprijateľné. V Indii určujú manželské dvojice ich rodičia. O žiadnu lásku nejde. Tá len môže vzniknúť po svadbe, ak sa to manželom podarí. Je mi to cudzie, nerozumiem tomu. Chápem však, že Séva - služba druhým - môže mať pre sikhov hlboký význam a žiadosť môže byť niečím neodvolateľným, pred čím sa nedá uhnúť.
Rovnako sa nedá uhnúť ani pred láskou. Skutočná láska, ak sa raz prejaví, nemôže už nikdy zaniknúť. Je ako nejaká nesmrteľná iliastrická duša, ktorá čaká na svoju druhú polovicu. Ak sa jej protiklad s ňou nespojí, mala by zaniknúť. To si obyčajne myslia všetci ohrdnutí a odoženú zlobou od seba preč tú nádhernú bytosť, ktorú sami vytvorili. Tak to urobil aj Lahna. Je to paradox, že sa nám denne pripomínajú všetci, ktorí prejavili lásku nám, ale tí, ktorým sme prejavili lásku my, nikdy. A tak tieto polovičné bytosti pretrvávajú v tých, ktorí ich nechceli a pripomínajú sa im, ak sú toho hodní. Viem to, vnímam v sebe niekoľko takýchto bytostí. Netúžim však stretnúť tie, ktoré ich vytvorili. Môže to byť danajský dar. Stačí málo, nejaký pohyb, dotyk, slovo, alebo spadne zo stromu list a tá zapudená bytosť je odrazu pred vami. Rovnako reálna ako pred mnohými rokmi. Rana, ktorá sa otvorila Lahnovi v hrudi, bolí omnoho viac, ako tá milosrdná, ktorú má od nemeckej pušky. Splnil, o čo ho požiadala. Súbédar mu musel sľúbiť, že jej to povie. Tak môže jeho láska jediným možným zmysluplným spôsobom žiť ďalej.
Láska je ten najväčší dar, ktorý sme dostali. Takýto dar nemôže byť jednoduchý. Ľudia sa preto vzájomne nachádzajú, rozchádzajú. Láska prepuká, zaniká. Mení sa na svoj opak. Vyhasína... Všetko je to iba povrch, pod ktorým kráča láska svojimi mystickými cestami, aby sa zachovala. Každému sa preto môže prihodiť niečo podobné ako Lahnovi. Nemusí to byť vôbec také tragické. Bolesť z toho, že človek zapudil na mnoho rokov tú nádhernú bytosť, je však veľmi reálna a môže sa stať formou jej ďalšej existencie. Bolesť je lepšia ako ničota. Ak si to nemyslíte, nemali by ste napríklad chodiť na pomaturitné stretnutia po mnohých rokoch, kde môžete rozdať niekoľko takýchto danajských darov a nejaký môžete dostať aj vy.
