Výstup z Krásnohorskej Dlhej Lúky na Silickú planinu je pre starnúceho horského cyklistu stále výzva. Najľahší prevod spôsobuje problémy s rovnováhou. Chodník je navyše rozmočený, takže bicykel musím často tlačiť. Hore na planine je to však cyklistický raj. Zvlnený zaujímavý členitý terén vedie k domnienke, že tu všade musíte nejakých cyklistov stretnúť. Opak je pravdou. Planina sa stále viac vyľudňuje od ľudí, ktorí by ju mohli milovať a zaľudňuje sa tými, ktorí ju len využívajú a beztrestne ničia. Na lúke pri Dlholúckom salaši nájdem prvú bedľu. Zo zelenej značky odbočím radšej na juh priamo k Rakati, aby som sa vyhol holorubom, cez ktoré značka pri Zajačej bráne v súčasnosti vedie. Nerobí mi to dobre. Ja by som tu na bicykli v 3. stupni ochrany jazdiť ani nemal, ale jazdiť lesnými traktormi a ťažiť les holorubom sa smie. Kde zostali dobré mravy, ktorými by sa uplatňovanie zákona malo riadiť?
Napojím sa na asfaltku zo Sorošky. Tu by som mal odbočiť na juh smerom na Rakaťu a odtiaľ nádhernou zachovalou starovekou pastierskou krajinou smerom k Besnej diere, kde by mali rásť lesy bedlí. Už 3 roky ma táto najmilovanejšia časť Slovenského krasu neláka. Predtým som tam v zime - v lete chodil nielen kvôli nádhernej krajine. Od Kyjatického šamana, ktorého duch sídlil v Besnej diere, som sa chcel dozvedieť, prečo pre nich bola táto krasová krajina posvätná a čo treba urobiť, aby bola takou aj pre súčasného človeka. Krajina bola pre nich posvätná, pretože tu priamo v podzemí krasu sídlili ich bohovia. Komunikovali s nimi, vyžadovali si obete, dokonca aj ľudské. Kto by mal o tom vedieť viac ako šaman. Zbytok odpovede sa už nedozviem. Ťažké rekultivačné stroje, ktoré dokonca rozdrvili aj škrapy spôsobili že šamana túto krajinu navždy opustil.
Akurát pri odbočke na Rakaťu sa spustil poriadny lejak. Chvíľu váham, či „zahájim úprk" naspäť do Dlhej Lúky, alebo počkám. Dnes je pomerne teplo a navyše bratia Velitsovci včera v lejaku predvádzali nadľudské výkony na Vuelte a ja by som mal cúvnuť pred takýmto dáždikom? Mňa nikto nenaháňa, a tak zabočím do lesa mohutných dubov (kedy asi prídu na rad?), kde môžem dážď prečkať. Dážď neprestal, len zoslabol. Pokračujem západným smerom až k priepasti Malá Žomboj. Odtiaľ už je len na skok modrou značkou na Čisté buky - veľkú lúku pri Silickej kvapľovej jaskyni, kde by som mal nazbierať viacej bedlí, ako unesiem.
Malá Žomboj je úžasná, ale nešťastná jaskyňa. Je to naša jediná priepasť, kde padá kameň do nepočutia. Keby len dopad kameňa, ani výstrel z pištole nepočuť z jej dna v hĺbke 142 metrov na povrch. Vojaci, ktorí ju ako prví preskúmali v roku 1925, si chceli takto dávať signály. Úplne to zlyhalo a nešťastného prvo-prieskumníka z jaskyne vytiahli, keď si už mysleli, že je čas. Ktovie, či ju poznal kyjatický šaman. Žiadne ľudské obete sa tu neskôr nenašli. A ak tu sídlili ich bohovia, boli v roku 1968 otrávení poľnohospodárskymi jedmi na báze DDT, ktoré tu po ich medzinárodnom zákaze zlikvidovalo Silické JRD. Využili, že ústie priepasti je pri ceste, zacúvali s autami a jedy do priepasti vyklopili.
V roku 1973, keď som prvýkrát túto priepasť navštívil, všade po stenách boli jedy rozsypané a dno bolo pokryté obalmi. Na jazyku som cítil ich odpornú sladkastú chuť. Môžem byť rád, že som živý a zdravý. Keď v roku 1984 priepasť čistili maďarskí jaskyniari, takmer všetci skončili napriek použitiu špeciálnej ochrannej techniky v nemocnici s vážnymi otravami. Dnes je už v priepasti situácia iná. Čo nevyčistili jaskyniari, spláchli vody hlbšie do jaskynného systému. Stále je to však kontaminovaná jaskyňa, čo by ma malo dostatočne odradiť od jej návštevy. Práve naopak, stále ma do nej niečo ťahá. Byť sám stratený hlboko v útrobách hory a zároveň hľadieť úzkym priezorom do nekonečných hĺbok vesmíru je cesta k bohom.
Záver som už naznačil v úvode. Ťažká večera z bedlí pečených v rúre a ťažké nočné mory. Snívalo sa mi o šamanovi. Vykonával nejaký desivý rituál pod dubom nad vchodom do Besnej diery. Na čele mal obradnú masku a cez priezory jej očí stále pozeral na mňa. Snažil sa mi niečo povedať. Pochopil som iba, že bohovia nie sú mŕtvi. Musím nájsť tú masku.
