Májová povodeň v Krásnohorskej jaskyni spôsobila vznik menšieho krátera pred vchodom a maximálnym prietokom asi 2 m3 prekonala všetky doterajšie pozorovania. Vidieť rozvodnenú rieku priamo v podzemí je obrovským zážitkom. Bohužiaľ, v Krásnohorskej jaskyni sa už pri prietoku asi 600 - 800 l/s (normálny stav je 20 l/s) vytvorí v nízkych vstupných častiach jaskyne sifón. Netrpezlivo sme čakali, kým hladina poklesne aspoň 5 cm pod jeho strop, aby sme mohli do jaskyne vplávať. 19. 5. sa to konečne podarilo a polosifón bolo možné na nádych preplávať. Vítala nás rozdivočená podzemná rieka v Perejovom dóme. Ďalší priebeh podzemnej rieky už taký dramatický nebol. Aj tak je to silný zážitok. Ako asi mohla jaskyňa vyzerať pri prietoku 2000 l/s si môžeme len domýšľať. S Vladom prejdeme celý hlavný ťah jaskyne až k Marikinmu jazierku. Radosti z plávania v jeho zelenej vode si však musím odrieknuť. Nemám na sebe plávaciu vestu a hlavu sa mi v 9 stupňovej vode zbytočne máčať nechce. Pod neoprén mi natieklo veľa vody, preto rýchlo pádlujem k brehu. Možno nabudúce.
Toto dobrodružstvo ma celkom neuspokojilo. Špekulujem, ako zdolať sifón pri vyššom prietoku. Najjednoduchšie by bolo natiahnuť cez sifón vodiace lano. Možno by sme dokázali sifón preplávať „na hubu" pri hladineo 50 cm vyššej . Sifón by bol dlhý iba 5 m. Neveril som, že v krátkej dobe sa takáto povodeň zopakuje (veď storočná voda býva iba raz za sto rokov), a tak som sa s inštaláciou lana veľmi neponáhľal.
V pondelok 31. 5. som sa večer stretol s vedcami z UK Bratislavy, s ktorými robíme hydrologický a mikrobiologické výskumy v Krásnohorskej jaskyni a na štvrtok sme dohodli odber vzoriek. Ako sme tak sedeli na terase cukrárne Piroška, spustil sa lejak. Predchádzajúca povodeň znemožnila odber vzoriek z jaskyne a dúfal som, že teraz sa to nestane. Lialo celú noc a pokračovalo aj ráno. Dámy hydrologičky majú asi nejakých vodníckych predkov. Voda chodí všade s nimi. Asi by som mal ísť to vodiace lano nainštalovať. Keď som prišiel k jaskyni, bolo zjavné, že voda rýchlo stúpa. Ak nemá celá akcia skončiť znova neúspechom, musíme okamžite konať. Alarmujem vedcov. Ak chcú odobrať vzorky, musia okamžite prísť k jaskyni. Zoliho dovezú so sebou, aby sme odbery v jaskyni urýchlili. Treba vyliezť aj na Kvapeľ rožňavských jaskyniarov a odobrať vzorky aj tu. O pol hodiny sme už všetci pri jaskyni. Je zjavné, že voda rýchlo stúpa. Veľa času nemáme. Zoli pôjde na kvapeľ, ja s Dr. Semanom ovzorkujeme hlavný ťah a dámy hydrologičky ovzorkujú povrchové vývery.
V čižmách prebrodíme vstupné časti ešte bez namočenia. Odoberieme prvú vzorku a upaľujeme ďalej. V Aboniho dóme už je viditeľný vzostup hladiny. Tvárim sa pokojne, aby sa pán Seman nevystrašil, ale dynamika stúpania hladiny mi naháňa strach. Nie z toho, že by nás v jaskyni zatopilo (hoci aj to sa už jaskyniarom na Slovensku stalo), ale ďalšiu povodeň už nepotrebujeme. Je to len chvíľkový pocit, prevláda jednoznačne eufória, ktorá ma vždy opantá, keď stojím nad rozvodnenou podzemnou riekou. Podobnú rieku cítim priamo v sebe. O rezonancii som však písal už minule, takže sa opakovať nebudem. Kdesi hlboko v hlave mi dokola beží refrén: „Nenainštaloval si vodiacu šnúru, ktovie, či ešte bude príležitosť na plávanie sifónom."
Prekonať Chodbu perál bez namočenia sa už nedá. Voda očividne stúpa. Odoberieme vzorky vo Veľkej sieni zo Sifónu potápačov a mali by sme mazať naspäť. Nejako sa nám nechce. Atmosféra jaskyne je úžasná a navyše ešte máme čas. Zoli musí vyliezť na Kvapeľ a kým mu tam nakvapkajú 2 litre vody, my si môžeme pozrieť Zrkadlovú sieň. Tu akurát zaregistrujem, že sponad hladiny zmizla čiara kryštálov, ktorá sa tu vytvorila počas povodne v roku 2002. Teda predchádzajúca povodeň bola väčšia ako tá spred 8 rokov. V Abonyiho dóme čakáme Zoliho. Vylievame z čižiem vodu a žmýkame ponožky. To je dobrá taktika, ako sa uchrániť pred podchladením nôh. Zoli za chvíľu prichádza a konečne upaľujeme z jaskyne von. V Perejovom dóme, ktorý sme prešli smerom dnu po členky vo vode, naberieme riadne do čižiem. Už je zrejmé, že za nami sa ženie príval, ktorý jaskyňu za niekoľko hodín zaplaví. Vzorky máme. Aspoň čiastočne sa tak naplnil program tejto vedeckej exkurzie. Cesta z Bratislavy nebola zbytočná. Ďalší program musíme zrušiť.
Na druhý deň to vyzeralo vo vchode do jaskyne takto. Prietok 5.000 až 6.000 l/s nikto nikdy ešte z jaskyne vytekať nevidel.
To, že z jaskyne tečie mútna voda, bol pre mňa šok. Ešte nikdy sa to nestalo. Zakalenie pochádza pravdepodobne zo záverečného sifónu, v ktorom sa nachádza veľké množstvo ílovitých sedimentov.
