Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
V jeden deň príde po mňa,
v čiernom plášti s kosou.
Kročí ku mne nohou bosou,
jedna kráska, trestný posol.
Na privítanie jej pobozkám ruku,
a jedným dychom darujem dušu.
Nech zoberie ma kam len treba,
preč od môjho chladnúceho tela.
Zľahka pohladím gerbera,
na všetky tri hrozivé hlavy.
V očiach tých hláv sa zjaví,
otázka prečo som to spravil.
Keď na breh styxu prirazí bárka,
Cháron si vzdychne, ďalšia várka.
A prvý raz odmietne odraziť loďku,
a za rozhovorom spraví bodku.
Keď Gerberus nepustí ma na povrch,
budem pri rieke musieť tráviť noc.
Tam, kde slnko nevychádza,
vraj noc je nikdy nekončiaca...
