V jednom z posledných blogov som si zaspomínal aké to bolo počas štátnic na EUBA. Trošku som načrtol aj do témy ako sa dajú spraviť skúšky. Hm no tak tu je jeden príbeh, ktorému by som asi ťažko veril ak by som nebol jeho priamym aktérom.
V treťom ročníku som v zimnom semestri mal opäť raz skúšky nahustené trochu viac ako väčšina mojich spolužiakov a spolužiačok. Dôvod bol jasný, dva prenesené predmety navyše. Preto som sa na túto skúšku z obchodného podnikania, o ktorej píšem viac menej vykašľal a sústredil sa na skúšku z medzinárodného obchodu, ktorú som mal o dva dni neskôr a ktorú som si hlavne preniesol z druhého ročníka. Mala pre mňa z jasných dôvodov vyššiu prioritu. Skúška z OP bola písomná, ale aj napriek tomu som na ňu išiel v obleku. Môj brat síce zastáva teóriu, že kto má v hlave nemusí zapôsobiť aj zovňajškom, ale ja som to radšej kombinoval. Z každého rožka troška a tak som na každú jednu skúšku dokvitol v obleku. Nebol som vôbec pripravený, skôr naopak bol som doslova vymletý, nevedel som vôbec nič, v podstate ani o čo v tomto predmete (jeden z tých čo mali „vysokú“ úroveň) išlo kedže som prednášky úspešne sabotoval. Na skúšku som sa dostavil len preto, aby som si zmapoval prostredie, teda zistil ako to celé prebieha a neprepadol mi termín.
V sále nás bolo celkom dosť, dokonca toľko, že sme sa nezmestili naraz a pár ľudí muselo ešte čakať vonku ďalšiu hodinu. Skúšajúca profesorka - žijúca podobnými historkami opradená legenda – nás rozsadila. Sedel som vedľa spolužiaka, ktorý bol na tom s vedomosťami podobne ako ja, teda dutá hlava. V tom zrazu začala vyťahovať ľudí z lavíc a volala ich dole. Reku paráda, ak vytiahne aj mňa a pošle ma písať neskôr, tak to rovno môžem ísť domov, veď sa musím učiť. A veru aj vytiahla spolu s kamarátom. Nabrali sme teda smer dvere, keď nás ostatní čo už stáli dole zavolali k sebe. A vtedy zaznela jedna z pamätných viet – „Pozri, ona vyťahuje ľudí, čo sú slušne oblečení.“ Pozrel som sa do sály a fakt. Skúšajúca vytiahla všetkých chalanov čo mali obleky, dievčatá podľa vlastného uváženia. Týmto by som rád vyjadril poľutovanie, že zhodnotenie či je dievča slušne oblečené je oveľa ťažšie posúdiť a je to na subjektívnom pocite danej osoby na rozdiel od nás, ktorí sme boli v olekoch. :) Ako si nás takto povyťahovala a prázdne miesta doplnila pár ľuďmi čakajúcimi vonku, tak nás poprosila aby sme jej na katedru dali indexy. Viete si asi predstaviť naše prekvapené tváre keď nás poslala von čakať. Vôbec sme nevedeli čo sa bude diať. Zavolali sme ešte ďalšiemu spolužiakovi, ktorý mal tiež ísť na tento termín, ale vzdal to. V priebehu desiatich minút bol v škole v obleku a zablatených topánkach, keďže vonku pršalo. Medzitým sa spísali na papier mená tých, ktorých poslala von. Hej dostali sme jednotky. Po tom ako dopísali tí nešťastníci, čo ostali vo vnútri si pani profesorka zavolala všetkých dnu a dala nám prednášku o tom, ako si nectíme štatút skúšky a podobné bla bla. Mne to v tom momente bolo jedno, index s jednotkou zadarmo som mal v ruke.. V druhej várke išiel písať spolužiak, čo dobehol. Hej aj on dostal jednotku.
Ak mám pravdu povedať aj ma to dosť škrelo, že som sa k nej dostal takto úplne zadarmo. Ale len kvoli svojim spolužiačkam, ktoré ostali sedieť vo vnútri a ktoré sa na skúšku poctivo pripravovali. Som si vedomý, že táto historka len pridá ďalší trumf do ruky ľuďom, čo o EUBA hovoria, že to je električková škola. Nech si to hovoria. Aj tak si myslím, že právo to o nej hovoriť majú len tí, čo ju absolvovali. Medzi inými aj ja. A podľa mňa až tak električková nebola..
