Už sa stalopravidlom, že vždy keď ide Samko z domu alebo domov, tak musí zabúchať nanaše dvere či sme doma. Keďže doma sme skoro vždy a nikto nebúcha ako on,tak mu vždy otvoríme. Drobec vletí ku nám ako veľká voda so slovami „Jajo,de je Jajo“ (prípadne Mijo, Mato, Heja, podľa toho kto mu otvorí), skontrolujevšetky izby a potom ide buď von alebo ostane a robí neplechu. Včerajeho mama s ocinom išli nakupovať, tak sme ho chvíľu s mojou mamoustrážili. Chvíľu do mňa dobiedzal, že „posim si taneu“ (najmladší brat hráfrisbee) až kým nepochopil, že žiaden nedostane. Potom zasa poletoval a vymýšľalčo spraviť. Chcel čajík, kakauko, cukrík, hento tamto. Proste klasika. Nakoniecsa mi ho podarilo zamestnať tým, že sme hrali futbal na chodbe. Teda on midával jeden gól za druhým, ja jemu ani jeden. Hm asi by som mal prehodnotiťmoje hráčske schopnosti. :)
Keďže je práve v tomobdobí, že robí viac zle ako by bolo dobré a občas sa musí aj predvádzať,tak som ho postrašil, že keď bude stále zlý tak pôjdeme von a tam ho chytídáky bubulák (doma majú jedného v stúpačke v kúpeľni). Na to sidrobec ľahol ku mne na gauč a ja som ostal prekvapený hlavne z toho akosa zachoval potom. Tak som mu povedal „neboj sa, ja ťa žiadnemu bubulákovinedám, ochránim ťa“ a objal ho. Malý sa ku mne pritisol a držal ma zaruku. Chvíľu na to prišiel domov najmladší brat, tak ho samozrejme išielpozdraviť. Potom si ľahol naspäť ku mne, zobral moju ruku a povedal „ochanimta“. Vtedy som si uvemil, že je malý anjelik. Ak chce..
