Opis tohto malebného rybárskeho mesta Bram Stoker ničím nepriklášlil, dokonca si ani nevymýšľal, jednoducho opísal to, čo videl. A musím uznať, že aj napriek tomu, že to videl pred 113 rokmi, ja som to dnes videla rovnako.
Skutočná nádhera spojená s tajomnom. Ruiny opátstva čnejúce sa k oblohe ako dračie zuby a kúsok od nich kostol obkolesený veľkým cintorínom plným náhrobných pieskovcových kameňov.
Táto časť Whitby, leží priamo nad mestom. Pohľad na ktorúkoľvek svetovú stranu je fascinujúci. Šíri oceán, záliv, prístav, mesto, pláž, opátstvo... . Vôbec sa Stokerovi nečudujem, že časť príbehu o grófovi Draculovi zasadil práve sem.
Na moje prekvapenie aj Whitby Gazette nie je vymyslené, a dodnes vydáva noviny. Stojí na rohu ulice, akoby sa nechumelilo. Samozrejme som neodolala, a na pamiatku si kúpila ich aktuálne číslo. A neodolala som ani pri kúpe prívesku v tvare srdca vyrobeného z kameňa nazývaného čierny jantár, jat alebo aj gagát, ktorý sa tu ťaží od dôb Vikingov. (No keď ho už Stoker spomenul v románe ... no nekúp si to :- ).
Tri dni strávené v Yorkshire (mimochodom, čakala som tam viac yorkšírov a zhodou náhod jedného mám aj doma) boli úžasné. Dokonca yorkshire pudding nie je z yorkšírov, ale z palacinkového cesta, ktoré sa rýchlo naleje na horúci plech či do formy a je veľmi chutný. A chutné bolo aj prímorské „fish and chips." Ryba v cestíčku nemala chybu, čo potvrdzovali aj drzé okolité čajky.
Západ slnka až do úplnej tmy bol opäť niečím neskutočným, a nebyť jemného „shower" dažďa, ktorý ukončil nočné fotografovanie, asi by som už od únavy odpadla.
Whitby zostalo v mojom srdci navždy. Whitby forever!
