Hneď na úvod musím povedať, že nie som právnik a moje názory nemusia byť správne. Napriek tomu si ale myslím, že tu určité veci občas logicky nesedia a mňa by úprimne zaujímalo, či to chápem zle len ja.
Celé sa to začalo podaním trestného oznámenia, ktoré som podal osobne na miestnepríslušnom OR PZ Bratislava II. Spísali sme oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu, prípadne sprenevery, pričom posúdenie malo zostať na zodpovedných orgánoch. Všetky detaily, ako k uvedenému problému došlo, som mal už so sebou spísané, tak som ich len k výpovedi pripojil. V domnienke, že sa jedná o jasnú vec, som spokojne odišiel domov a čakal, čo sa udeje.
Po necelom mesiaci mi bolo doručené trojstranové uznesenie policajta, z ktorého som bol mierne šokovaný. Stálo v ňom, že moju vec odmietol. Údajne nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Nie je dôvod?? Bol som v podstate okradnutý a nie je dôvod? V trestnom oznámení som jasne uviedol, že považujem tvrdenia pani prenajímateľky o škode za účelové a nie som si vedomý žiadnej škody, ktorú som mal na predmetnom byte spôsobiť. Čo urobila polícia? Namiesto toho, aby preverila, či bola skutočne kaucia použitá na opravu údajných škôd (vyžiadať predloženie fotografií poškodenia, blokov od opráv apod. (mimochodom, prenajímateľka do zápisnice priamo uviedla, že uvedenú škodu zdokumentovanú nemá, čo tiež mohlo kohosi napadnúť, že to je minimálne podivné)), sa uspokojila s jej tvrdením, že to tak bolo a to bez akéhokoľvek dôkazu! Polícia sa tiež uspokojila s jej vyjadrením, že odmieta trestno-právnu zodpovednosť a ďalej podozrivú neriešila. PROSÍÍÍÍM??? Poďme sa pýtať vrahov, či niekoho zabili, a keď povedia, že nie, poďme ich pustiť! Teraz sa možno niekto opýta, prečo by polícia mala skúmať nejaké bločky.. Lebo jej to priamo vyplýva zo zákona!!! Orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona! Preto si mala polícia vyžiadať dôkazy potvrdzujúce jej tvrdenia, pretože pokiaľ by ich doložiť nevedela, vzniká podozrenie, že prečin mohla spáchať a mohol to byť dôvod na začatie trestného stíhania. Možno to ale neurobili, pretože si vyšetrovateľ vysvetlil spreneveru, ako uvádza v odôvodnení, nasledovne:
„Prečinu „Sprenevera“ podľa §213 ods. 1 ) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú.
Z dispozície ustanovenia tohto paragrafu vyplýva, že na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty tohto prečinu sa predpokladá páchateľovi preukázať, že už v čase, keď od oznamovateľa prevzal zloženú kauciu, konal v úmysle si túto prisvojiť a seba na jeho úkor obohatiť.“
Prepáčte, ale nepomýlil si toto pán vyšetrovateľ náhodou s prečinom podvodu? Pri podvode je to jasné, úmysel tam musí byť preukázaný hneď na začiatku, pretože má ísť laicky povedané o získanie prospechu klamstvom a páchateľ teda musí klamať hneď na začiatku. Ale pri sprenevere?? Neverím.. Obyčajný sedliacky rozum mi nedovolí uveriť. Veď ako sa uvádza v tomto ustanovení, „vec, ktorá mu bola zverená“ a páchateľ nemusí ešte vtedy rozmýšľať o tom, že to „ukradne“. Skrsne mu to v hlave napríklad až po mesiaci, čo už uvedenú vec má. A vtedy to nie je trestný čin?? Neverím..
Vezmem typický príklad – účtovníčka dostane na zodpovednosť firemný účet so zostatkom 1 milión eur. Pracuje poctivo, rok, dva a potom sa rozhodne, že si z týchto peňazí niečo „uleje“. To potom nie je sprenevera? Podľa výkladu vyšetrovateľa asi nie, pretože keď tieto účty preberala, ešte tento úmysel nemala.. Prieči sa tu niečo logike len mne?? Boli doteraz všetkým účtovníčkam odsúdeným za spreneveru dokázané úmysly na spreneveru už pri preberaní zodpovednosti za firemné účty?? Nenechajte sa vysmiať..
Poďme ale ďalej. Samozrejme, že som sa s týmto uznesením absolútne nestotožnil, preto som proti nemu podal sťažnosť, ktorú riešila Okresná prokuratúra Bratislava II.
V zákonom stanovenej lehote mi bolo od prokurátorky doručené rozhodnutie. Tentokrát som nezostal v šoku. Tentokrát som sčervenal od zlosti.. Sťažnosť bola údajne nedôvodná. Okrem posvätenia rozhodnutia vyšetrovateľa odôvodnila prokurátorka svoje rozhodnutie aj nasledovne:
„Okrem vyššieuvedeného je potrebné uviesť, že páchateľ by si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, ak by s ňou naložil v rozpore s účelom zverenia a tak zmaril základný účel zverenia takým spôsobom, že by znemožnil veriteľovi natrvalo navrátiť vec pôvodnému určeniu.“
Takže keby som vzal úplne typický prípad z praxe, kedy bola účtovníčka odsúdená za spreneveru.. Bez akéhokoľvek trestného dôsledku by si mohla tieto peniaze previesť bez vedomia firmy na svoj účet, ale pokiaľ by z nich neminula ani cent, nejednalo by sa o trestný čin? Chápem to správne?? A pokiaľ to urobí a majiteľ na to príde, jediné, čo môže urobiť, je, že ju pekne poprosí o vrátenie, prípadne podá žalobu v občianskoprávnej veci?? To snáď nemyslíte vážne!
Samozrejme, že som sa nestotožnil ani s týmto rozhodnutím a podal som podnet na preskúmanie tejto veci na Krajskú prokuratúru. Včera som obdržal vyrozumenie. A hádajte… J …áno, správne, prekvapenie sa nekonalo J . Krajský prokurátor potvrdil obe rozhodnutia ako zákonné a správne, pričom aj on argumentoval mimo iné tým, že u podozrivej absentuje úmysel konať protiprávne už pri preberaní kaucie. Opäť?? Ďalší?? Prosím, prosím.. Vysvetlite mi to niekto... Skutočne, keď zverí firma účtovníčke firemné účty, musí mať táto hneď v dobe, keď ich preberala, úmysel si tie peniaze prisvojiť?? Krajský prokurátor vo vyrozumení tiež uvádza, že sa zo strany podozrivej nejednalo o protiprávne konanie, ale iba použila mnou zloženú kauciu na opravu v zmysle zmluvy. A to vie pán prokurátor odkiaľ??? Pretože tieto tvrdenia si prokuratúra napriek svojej povinnosti nepreverila. Tri krát som písal, že je výpoveď podozrivej účelová, dva krát som v sťažnostiach upozorňoval, že tieto tvrdenia si polícia ani prokuratúra nijako neoverili a pán krajský prokurátor to uvádza ako neodškriepiteľný fakt vo svojom odôvodnení??? Mne sa asi sníva!!! Na záver uvádza krajský prokurátor: „Pokiaľ si myslíte, že kaucia bola použitá v zmysle zmluvy neoprávnene, že v byte neboli také škody, ktoré by oprávňovali jej použitie /v zmysle zmluvy/ na opravy, máte možnosť tento problém riešiť aj v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde.“ (zdôrazňujem to "AJ", to nie je chyba, to tam skutočne bolo) To sa mi len to zdá, alebo to skutočne vyznieva ako „skúste to radšej inde, tu veľmi nepochodíte“? Pán prokurátor, ja viem, že môžem. Ale Vy zo zákona MUSÍTE!
Čo dodať na záver.. Sú len dve možnosti.. Buď sa mýlim ja a prokuratúra má pravdu – v tom prípade poďme takto „kradnúť“ všetci, lebo nám za to nič nehrozí (a potom sa pýtam, o čo je pre spoločnosť nebezpečnejší zlodej, ktorý ukradne niekomu zo stola 500 eur, ako "podnikavý" rentiér, ktorý pripravuje svojich nájomníkov o kaucie v rovnakej výške, keďže konanie zlodeja trestáme, ale konanie takéhoto "podnikavca" je beztrestné?), alebo mám pravdu a v tom prípade sa veľmi obávam o zákonnosť v tejto krajine, pretože, či je to už neznalosť alebo neochota prokuratúry, výsledok bude vždy ten istý – nezákonný stav, v ktorom sa bežný človek dovolá práva len ťažko.
