"Ó, veľký kráľ Priamos!" - zvolal veštec a padol do prachu na kolená pred trójskym kráľom sediacom na trójskom koni.
"Čo? Zase problém?" - okamžite reagoval rozmrzený kráľ, pretože takto podlízavo sa trójsky veštec správal iba vtedy, keď niesol zlé správy.
"Veštba hovorí, že Váš budúci syn prinesie Tróji záhubu."
"Potom máme jedinú možnosť: účinnú antikoncepciu." - rozhodol trójsky kráľ a popohnal trójskeho koňa, aby sa nebodaj nedozvedel ešte nejakú inú zlú veštbu.
Po roku využívania metódy neplodných dní sa kráľovnej narodil syn. Keďže antikoncepcia zlyhala, kráľ sa rozhodol pre dodatočnú interupciu: nariadil, aby kuchár dochutil syna jabĺčkami, hruštičkami, korením a masťou, a takto pripraveného syna naservírovali k medvediemu brlohu. Medvedici veľmi chutili jabĺčka a hruštičky, keď sa však chcela zahryznúť do syna, vrazila jej do nosa ostrá vôňa korenia, takže sa inštinktívne stiahla. Kráľovského syna napokon získali pastieri, ktorí prišli za medvedicou vymáhať náhradu škody za stratené ovce, pričom medvedici sa podarilo uzavrieť obchod na výhodnom kurze 4 ovce za 1 kráľovského syna. Keďže sa omastený syn na slnku leskol, pastieri sa domnievali, že sa potí - podľa toho ho nazvali "Parí sa".
Ako roky ubiehali, Parísa rástol a silnel. Pastieri ho učili tradičnému pastierskemu umeniu - zaháňaniu ovcí, vyháňaniu ovcí, naháňaniu ovcí, preháňaniu ovcí a odháňaniu múch, v čom bol naozaj dobrý. Na druhej strane bol však Parísa neobyčajne hlúpy - chýr o jeho hlúposti sa doniesol až k ušiam olympských bohov.
"Najkrajšiu z nás môže vybrať iba človek, ktorý si neuvedomuje dôsledky svojich činov!" - vyhlásila pred Hérou a Afroditou múdra Aténa, ktorej múdrosť uznával Zeus a tým pádom ostatní sa o nej neodvážili pochybovať.
"Všetci ostatní smrteľníci nás klamú, aby si nás nerozhnevali." - súhlasila Héra sledujúc mocného Dia ako vrhá blesky na dedinu, v ktorej bola vystavená Diova karikatúra.
"Jedine hlúpy Parísa môže vybrať z nás tú najkrajšiu!" - pritakala Afrodita.
Afrodita, Héra a Aténa sa teda zjavili pred Parísom spolu so zlatým jablkom, ktoré mala získať najkrajšia z bohýň. Parísovi dali zlaté jablko a snažili sa mu vysvetliť, že ho nemá jesť, ale prideliť tej najkrajšej, čím strávili celý deň. Večer si už ani Aténa nebola istá, či je ešte stále aj bohyňou múdrosti. Aténa pôvodne chcela obdariť Parísu múdrosťou, aby pochopil, čo od neho bohyne chcú, ale zistila, že dokáže múdrosť iba znásobovať a pri Parísovi nebolo na čom stavať.
"Ak mňa vyberieš ako najkrajšiu, staneš sa slávnym vojvodcom" - snažila sa Aténa podplatiť Parísa, ktorý však nerozumel slovu "vojvodca" a mal problém s podmieňovacími spojkami vo vete.
"Sľubujem ti moc" - presviedčala Parísa Héra jednoduchým vetami. Parísovi sa ponuka páčila, pretože si spomenul, že keď mu raz bolo veľmi zle, pastieri tvrdili, že má nemoc. Určite je teda lepšie mať moc než nemoc.
Nato však Afrodita bez jediného slova predviedla niekoľko polôh lásky, za čo jej Parísa zastrčil zlaté jablko priamo za tangáče, čím jej ich roztrhol. Takto si Parísa rozhneval všetky tri bohyne - Aténa a Héra sa hnevali, že nezískali titul Miss Olymp 1.300 pr.n.l., Afrodita sa hnevala za roztrhnuté tangáče.
Rozhnevané bohyne zariadili, že sa Parísovi prestávalo dariť. Aténa nasmerovala dve veľké armády do bitky zrovna k pastierskej kolibe, čím ovce stratili pastvinu a pastieri ovce. Héra ako bohyňa manželstva sa snažila Parísovi navliecť manželský chomút. No a to, čo donútil Parísu robiť Afroditin syn Erós, nie je vhodné podrobne popisovať, keďže v pastierskej kolibe boli len pastieri a ovce.
Po týždňovom štrajku oviec, počas ktorého ovciam nerástla vlna, sa aj pastieri uzniesli, že ďalší pobyt Parísa v pastierskej kolibe je neúnosný a vyhnali ho na kráľovský dvor. Parísa síce držal protestnú hladovku - dvakrát do obeda a trikrát po obede - pastierov to však neobmäkčilo. Napokon mu neostalo nič iné iba vybrať sa do exilu na kráľovský dvor.
Na kráľovskom dvore prijali Parísu veľmi chladne. Starý veštec bol síce vyhnaný, pretože sa na staré kolená zbláznil a všade tvrdil, že Tróju dobyje nejaký drevený kôň, ale jeho predošlé proroctvá brali vážne. Kráľ preto vymyslel lesť, ako sa Parísu zbaviť. Poslal ho do Sparty za kráľom Menelaom s tajným posolstvom, že mu Parísa zviedol jeho manželku. Menelaos bol veľmi žiarlivý na svoju škaredú manželku Helenu, ktorá sa z anatomických dôvodov rada vyspala s každým okrem Menelaosa. Keď už Parísu viedli na šibenicu, Parísa pochopil, že spartský kráľ je nepriateľ a že by mal utiecť. Tu mu pomohol kanadský žartík pomstychtivej bohyne manželstva Héry, ktorá narýchlo zosobášila Parísa s jeho katom. Kat však zobral manželský zväzok vážne a pomohol utiecť svojmu zákonitému manželovi Parísovi na loď späť do Tróje. Menelaos sa však domnieval, že Helena utiekla s Parísom, pretože ju nikde nemohol nájsť. V skutočnosti však škaredú Helenu stiahol Hádes do posvetia, aby bol svet krajší.
A tak začal Menelaos organizovať vojnové ťaženie proti Tróji.
