Z časti je mi sympatické, že sa verejnoprávne médiá rozhodli urobiť spoločnú debatu prezidentských kandidátov (okrem jej sledovania na STV 1 sa dala počúvať aj na prvom programe Slovenského Rozhlasu a sledovať on-line na webe TASR). Na druhej strane je po jej skončení jasné, že tento formát v súčasnosti vedia divácky atraktívnym spôsobom robiť len komerčné televízie.
Prvý signál, že zrejme nepôjde o úplne štandardnú debatu vyslali hneď na úvod moderátori relácie (mládenec z STV a dievčina zo SRo). Vysvetľovanie pravidiel "diskusie" v ich podaní zmiatlo každého (vrátane nich samých ako sa neskôr ukázalo). Preto si nebudem robiť srandu z Ivana Gašparoviča (ďalej I.G.), ktorý sa v priebehu relácie niekoľkokrát uisťoval, či má vyberať otázku on alebo Iveta Radičová (ďalej I.R.), a kto z nich dvoch má prvý odpovedať. Pravidlá spočívali zhruba v tom, že obaja kandidáti mali k dispozícii dokopy 31 minút na všetky odpovede, a mali sa striedať pri výbere otázok (ktoré dopredu nepoznali - vždy len povedali číslo od 1 do 40 a na obrazovku naskočila príslušná otázka). Po úvodných dvoch kolách moderátori ohlásili, že boli upozornení z réžie, že v poradí sa majú kandidáti striedať nie len pri výbere otázky, ale aj pri odpovedi na ňu. Ešte tam bolo pravidlo, že keď sa jeden z kandidátov dostane s časom pod 10 minút, otázky si prestávajú vyberať, ale budú odpovedať na 5 otázok, ktoré spoločne pripravili verejnoprávni novinári, pričom začínať bude ten z nich, komu bude ostávať viac času. Jednoduchšie sa to skutočne urobiť nedalo... Ale poďme k samotnej debate.
V prvom rade treba poznamenať, že v skutočnosti vôbec nešlo o debatu, ale o dve simultánne interview, pretože až na jednu-dve výnimky vôbec nedochádzalo medzi kandidátmi k niečomu, čo by sa dalo nazvať konfrontáciou. Jednoducho nedebatovali, ale len odpovedali na kladené otázky. Keď už spomínam otázky... všetky boli veľmi mierne, väčšina z nich bola typu "aký je váš názor na (registrované partnerstvo, interupcie, médiá, prezidentské kompetencie a pod.)?" prípadne "ktorých prezidentov/ktorú slovenskú osobnosť si najviac vážite a prečo?" Absolútnym vrcholom boli otázky "Aké sú vaše najsilnejšie spomienky z detstva?" a "Existuje na Slovensku nejaký kút (okrem rodiska), kde radi chodíte?". Ozaj niet dôležitejších informácií pre nerozhodnutého voliča?
Väčšina odpovedí bola rovnako nemastná/neslaná ako otázky. V podstate veci, ktoré sme už x-krát počuli, klišé o hodnotách, solidarite a iné bla bla. Navyše sa tie odpovede vo väčšine prípadov vôbec nelíšili (alebo len minimálne).
Zaujímavých (z akéhokoľvek dôvodu) momentov sa vyskytlo len pár:
- I.G. na otázku o registrovanom partnerstve: "...ja si neviem predstaviť, že dieťa by hovorilo jednému z chlapov mama."
- I.G. k otázke médií a k možnosti štátnej správy vyjadrovať sa k ich práci povedal niečo takéto: "...štátna správa by podľa mňa mohla mať vlastné médiá, kde by mohla reagovať na nepravdy, ktoré sa píšu." Pri tejto otázke u mňa I.G. získal malé bezvýznamné plus za to, že dostal I.R. do úzkych, keď sa jej opýtal, čo vidí zlé na súčasnom tlačovom zákone (očakával by som presvedčivejšiu odpoveď).
- I.R. na otázku či súhlasí s umiestnením pamätných tabúľ Tisovi a Husákovi povedala konečne jednoznačné "Nie". I.G. nesklamal a začal bľabotať niečo o tom, že to je na občanovi (to inak robil samozrejme často).
Posledným a najviac znepokojivým momentom bolo sledovať, ako sa I.R. strašne snaží byť kamoška s I.G. (ktorý si do nej spočiatku pár krát rypol) a ako spolu v priebehu relácie viac a viac súhlasili. Už len chýbalo, aby sa po skončení vyobijímali a vybozkávali. Takto si vystúpenie politických oponentov naozaj nepredstavujem.
Logicky teda nie je možné povedať, kto v tejto debate vyhral. Žiadna hra sa totiž nekonala. Dúfam, že dnes na Markíze to bude inak. Neočakávam, že to bude vrieť, ale aspoň trochu bublať by to mohlo.
