Škoda že ju môžem užívať len zvonka. Ešte musím šoférovať domov. Začínajú mi byť tesné okuliare. Čo sa deje? Spätné zrkadlo hlási opuch. Super. Doma sa zúbožená uložím do postele. Dobre, že je zajtra nedeľa. Ráno márne skúšam otvoriť obe oči. Rozsvietim v kúpeľni a zo zrkadla na mňa hľadí tvor z inej dimenzie. Skúšam domácu lekárničku a z mrazničky prikladám na postihnuté miesto poriadny kus bravčového. Nič. Žolík na telefóne mi nezištne poskytuje ditiadenovú prvú pomoc. Bezradne počítam bodky na hrnčeku od kakaa. Pôjdem takto do práce, nepôjdem takto do práce,... Pôjdem takto do práce! V pondelok to nie je o nič lepšie. Vstupujem do zborovne. Moje všímavé kolegyne si ešte nevšimli že mám ľavú časť tváre trikrát väčšiu ako obyčajne a oko mám prakticky len jedno. Prvá so slzami v očiach ma ľutuje Zuzka: A tebe sa čo stalo? Farbisto líčim víkendový zážitok. Janka úprimne konštatuje, že som ako Quasimodo. Ešte bejzbalkou po chrbte a mám aj hrb. Teším sa do triedy. Sleduje ma dvadsať párov zhrozených očí. Čo? Vás nikdy nepichla včela? Miško mi otŕča líce ako práve poriadne najedený škrečok. Tak vidíš, sme na tom rovnako. Matej si v prvej lavici buduje pyramídu z učebníc aby na mňa nevidel. Vraj nebude riskovať nočné mory. Dávid odporúča umiestniť do triedy úľ, nech som súmerná z oboch strán. Dievčatá len súcitne krútia hlavou: Pani učiteľka, čo ak vám to tak zostane? Obleje ma studený pot. Volám starkej. Babi, kedy asi odpuchnem? O tri, štyri dni? Som trošku kľudnejšia. Hádam do konca týždňa budem opäť krásna.
Jedno letné pichnutie
Horúci letný deň ako vystrihnutý z katalógu cestovných kancelárií. Namiesto slnečnej pláže niekde na Malibu sa škvarím v záhrade starého otca a okopávam hriadky zeleniny. Cibuľa, mrkva, zase cibuľa, čosi malé zelené a zase cibuľa. Načo je niekomu toľko cibule? Plačem už teraz a to ešte ani poriadne nevyšla zo zeme. Pot sa mi vpíja do trička a na koži sa mieša spolu s exkluzívnym parfumom od Armaniho. Úžasná kombinácia na zvádzanie okrídleného hmyzu. Okrem cibule má starý otec aj včelíny. Umiestnené veľmi dôvtipne pri jahodách. To aby sme na ne nechodili, lebo starká potom nemá čo zavárať. V úľoch žijú ako všetci vieme, včely. Žiadne včely robotnice, ale bojovnice. Namiesto opeľovania útočnými náletmi ohrozujú moju tvár. Keby hlúposť kvitla, tak som samý kvet? Vrieskam, mávam rukami. Mama sa mi smeje. To si matka? Seba ratuješ a mňa nech zožerú. Dostali ma. Vo vlasoch sa mi metá bláznivá včela. Mamí! Neskoro ideš. Bodla ma, sviňa jedna. Hreším, pľujem. Čo bzučíš stále, veď už máš byť dávno mŕtva! Mám tam žihadlo? Máš, vraví mama znalecky, hoci bez okuliarov nevidí ani kde má tie okuliare. Páli ma za uchom malé otrávené nič. Mama ma natiera šesťdesiattri percentnou slivovicou
