Ako sa darilo šachovať Hashimovi Thaçiovi (terajšiemu premiérovi Kosova) a jeho psíkom v Kosove? Svoju partiu zahrali dobre. Srbi sa po vyhlásení nezávislosti Kosova ocitli v mate, a pokúšali sa filmovať svetu, že sa ich šachová partia ešte neskončila. Pretože kosovskí albánci ich masakrujú a nielen srbov ale aj korvaldov (obyvateľov Kosova rómskeho pôvodu). Zaujímavé bolo, že k ničomu podobnému nedošlo. Zo strany srbov to bol ďaľší výkrik do tmy a pripomínalo to iba akési kopanie zdochíňajúceho koňa. Ale čo sa nestalo: kosovskí albánci sa viac zkempovali, pretože ich vydierali aj Čínania (otázka Tajvanu), ktorí zastrašovali i Bezpečnostnú Radu. No stratégia šikmookých ázijčanov sa neujala. Rusi pochodili podobne s Južným Osetskom a Acházskom (Gruzínsko) odvolávajúc sa na kosovský precedens. Jedným slovom veľmoci nepochodili najlepšie, keď chceli v úlohách generálov zakopnúť do veľkej politickej lopty a skončili iba pri zbere ríbezlí.
Je známe, že za nezávislosť Kosova hlasovalo karmou za dobrý článok na politickom blogu 54 krajín zo 192 krajín OSN. 20 krajín bolo ostro proti. Ostatné krajiny sa nevyjadrili jednoznačne. A čo EÚ? Tak tá tiež nedala jednoznačné stanovisko a z 27 členských štátov uznalo nezávislosť iba 22. Kummantské postoje, ktoré zaujalo ostatných 5 štátov EÚ, kvôli svojim vnútropolitickým menšinovým nezhodám sú Španielsko (baskovia, katalánci), Rumunsko (Sedmohradsko, maďarskí sikulovia), Cyprus (gréci-turci), Grécko a Slovensko (maďarská menšina).
A čo srbi? Po tejto facke nie a nie dať dokopy nejakú silnú nacionalistickú stranu. Jediné čo im zostalo je zberba politikov z vojnovo-zločincovej prenasledovateľskej vlády, ktorá je dodneška na čele Srbska s Cvetkovičom. Ten "kvietok" zas nikdy nebude uznávať žiaden "virtuálny" štát na svojom území. Ale preč od zábavy. Srbom je jasné, že sa im vymiklo všetko z rúk a to všetko bolo nad ich sily. Maximálne ešte tvrdia, že sa albánska mafia rozmáha a sprostredkuváva gracidin (druh amfetamínu) do celej Európy. Ale opak je pravdou, pretože podľa talianskych prieskumov z roku 2006 bolo medzi dealermi v Kosove 65% talianov, 19% severoafričanov a iba púhych 6% sa našlo albáncov. Takže albánska mafia to bude asi ťažko. Nechcem tým opravedlňovať ich mafiu, ale je isté, že nie okolo ich zadku sa svetová drogová sieť točiť nebude.
V súčasnosti je v Kosove zatiaľ pokoj. V krajine žije asi 8% srbov (okolie Mitrovice). Zo začiatku však aj oni robili rozruch a demonštrovali na spôsob chicágskych gangov. Ale teraz sa zdá, že si zvykajú na novonasadenú cucaciu masku od albáncov. Kosovským srbom srbská vláda nedovolila nadviazať vzťah s vládou Kosova a nemohla sa zapojiť ani do politického diania v krajine. Mohli si akurát tak pustiť "pingvina" do nohavíc. Ako to bude vyzerať v budúcnosti? Nevieme. Ale na to si ešte môžeme počkať, že si kosovskí srbi budú s kosovskými albáncami vychutnávať spolu "čierneho princa".
Potom je tu otázka: Koľko financií je na mudrovanie v tejto 2,1 miliónovej krajine? Veľa určite nie. Hrubý domáci produkt (HDP) Kosova na 1 obyvateľa sa pohybuje okolo 1.870 USD (za ktorý si môže priemerný kosovčan kúpiť akurát tak 2 ojazdené Lady). Za ten rok však HDP stúplo o 6,1 % (z 1.770 USD/obyv.). Z hospodárskej krízy sa po roku samostatnosti strachuje aj zelenoušatý premiér Hashim Thaçi. Ale prečo má strach, keď kríza s nimi zatriasť aj tak veľmi nemôže, keď nie je čím aby zatriasla.
Albánci si však po prvom ročníku základnej školy samostatnosti na vysvedčenie zaslúžia viac ako iba cigánsku päťku a srbi, by tento rok prepadli z fiaska svojho mudrlantského plánu. Ale čo po tom, kto by mal aký prospech. Hlavné je, že po roku sa albánci mohli na Bill Clinton avenue opäť slobodne zabaviť. A prečo aj nie, veď sú najmaldším európskym štátom. Ale nechajme deti ešte hrať na supermanov, veď sa uvidí čo z nich bude keď dorastú.
