Stále na ceste, no medzi ľuďmi, na blízku tým, čo sú práve tam... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené
Radikálny desperádor je výplod globalizácie. Je to tzv. ekonomický konzumný „master of the universe“, ktorý prekonáva svojou mocou a bohatstvom všetkých predchodcov. Je horší ako Herodes, ktorý vyplienil vlastnú rodinu.
Je ľudská sloboda determinovaná, podmienená či niečím ovplyvnená? Postmoderné chápanie slobody hovorí, že "robiť môžem čo chcem a všetko to, čo mám dovolené". Je tomu skutočne tak? Asi nie. Objektívne povedané nie všetko je dovolené a nie všetko môže človek. Avšak toto ešte nie je determinizmus.
Už aj docentka na vysokej škole tvrdí, že: "Dobre nám je, pretože nemusíme rozmýšľať", s argumentom "veď na to máme svojich predstavených".
Keď sa vypovie krajina Fínsku napadnú ma hneď veci ako NOKIA, sauna či ľadový hokej. Ale táto krajina je výnimočná ešte v jednej veci: a tou je tolerancia.
Keď už kráľ hovorí, že kráľ je nahý, to už nie je také smiešne ako v rozprávke.
Logiku ľavicovoliberálne orientonavej inteligencie (ak ju možno takto nazvať) je veľmi ťažké sledovať, nie to ešte pochopiť.
Nedávno do susedného Česka zavítal pápež Benedikt XVI. A keď niekde zavíta, príde sa na neho pozrieť obvykle veľa ľudí (veriacich). V Angole bolo prítomných na omši okolo milióna veriacich. Vlani v Sydney si pol milióna mladých nenechalo ujsť stretnutie s ním. A dokonca už v roku 1995 do Čiech prišlo na návštevu Jána Pavla II. asi štvrť milióna ľudí. Zdá sa mi, že veľkolepé pápežské cestovanie pomaly sa stáva rysom súčasnosti.
Iveta Radičová si s Ivanom Gašparovičom mohli tesne pred druhým kolom volieb prezidenta SR na TA3 politicky zašermovať.
Schopenhauerov voluntarizmus tvorí metafyzické zdôvodnenie jeho životného pesimizmu. Prínosom Nietzscheho filozofie však sú požiadavky ako sa stavať proti utlačovaniu, ako sa ovládať, byť optimistickejší, ako posilňovať svoju vôľu, či učiť sa pevnej disciplíne.
Hovorí sa, že ak chceš Boha skutočne rozosmiať, tak mu porozprávaj o svojich plánoch. V kontraste stoja proti sebe ľudská logika a Božia múdrosť – koľkokrát skončia naše plány v troskách a stane sa pravý opak – podľa Božej vôle. Je to Boží žart alebo sa s nami len hrá? A vôbec, má Boh zmysel pre humor?
Nedávno bolo tomu rok, že 17. februára 2008 bola vyhlásená nezávislosť Kosova, keď v Prištine usporiadali obrovskú seansu, mesto preplnené davom ľudí spievalo, kričalo, strielalo. O pár dní na to im srbi pokazili zábavu a zrežírovali protidemonštráciu, dokonca zaútočili i na ambasádu amíkov. Ale na tých pajákov v uniformách pred velvyslanectvom nezmohli nič, a tak srbi mohli odísť domov s Calippom. Ale čo sa udialo odvtedy v Kosove?
Každá reklama predstavuje to jedinečné, najlepšie a najnovšie riešenie pre človeka. Chce ľuďom dať to, čo im chýba v živote... Je tomu skutočne tak? Nevyužíva ho a nerobí z neho prostriedok? Alebo je to iba marketingový ťah ako zmanipulovať ľudí a potom z neho čo najlepšie prosperovať?
Nedávno som sa rozprával s jedným kňazom (J.K.), ktorý mi povedal veľmi zaujímavý príbeh. S jeho súhlasom píšem tento článok, ktorý stojí na zamyslenie. Bol svedkom tejto udalosti, ktorá sa udiala v severnom Taliansku.
„Chlieb a cirkus!“ – bolo prianím rímskeho ľudu v dobe cézarizmu. Toto pravidlo riadenia prekukli starí rímski vládcovia, tribunál, ale nie nadarmo. Využívali to vo svoj prospech, pretože ľud bol fakt spokojný, keď mal plný žalúdok a keď mu niečo zvádzalo rozum.
Vždy ma fascinovali La Fontainove bájky. Asi preto lebo hovorili o určitej múdrosti, skrývajúcej v sebe poučenie. Jedna z takých možno nie bájok, ale múdrostí, kde v teatrálnej roli vystupujú zvieratká je tiež príslovie, keď: Sova hovorí vrabcovi: „Ty hlava veľká!“
Púšť je miestom naprostej chudoby, hladu a smädu, denného žiaru a nočnej tmy, nebezpečia a prázdnoty. Dáva človeku tento typ krajiny trvale na vedomie, že je mocnejší než on. Stavia človekovi pred oči nebezpečnosť jeho existencie a stále ho odkazuje na jeho vlastnú ničotnosť, opustenosť. Púšť býva aj miestom askézy, ale prečo?!
Používanie rozumu od nás vyžaduje aby sme sa cvičili v nekonečnu, aby sme zdokonalovali naše rozumové schopnosti tým, že ju budeme zameriavať na nejaký vymedzený predmet, a aj na to, čo sa definícii samej vzpiera.
Schopenhauer i Nietzsche patrili medzi filozofov, ktorí verili, že svet nemožno vysvetliť rozumom, že podstatu skutočnosti je možné pochopiť len citom, vôľou, intuíciou, vierou a podobne.
