Myšlienkou reklamy sa začal zaoberať už grécky filozof Epikuros, ktorý pred 2300 rokmi, keď videl aténsku agóru (dnes to môžme nazvať trhoviskom alebo nákupným strediskom) a jej ponuku. Epikuros si všimol, že niektoré veci, ktoré boli napredaj boli také zbytočné a nemožné, že ak by neexistovali ani by sme si to nevšimli, že nám chýbajú.
Od antickej doby sa však svet už radikálne zmenil. Ponuka zbytočných vecí sa však rozšírila a reklama sa stala dotieravejšou. Ale bez reklamy by nefungovala naša konzumná spoločnosť. To je pravda, ale čo potom s ľudskými hodnotami a slobodou? Ideológia konzumnej spoločnosti je taká, že jej hospodárstvo musí neustále rásť. Je známe, že tento rast je možný iba vtedy, keď ľudia budú stále viac kupovať a spotrebovávať. Človek ako biologická bytosť je však obmedzená. Preto sa ho snaží prevychovať aby si kupoval aj také veci, ktoré nepotrebuje. A to skrze reklamu! Najmä, keď reklamou manipulujú deti. A rodič čo nespraví pre to dieťa, veď nie?!
Dnes platí heslo: „Zahoď to a kúp si nové!“ Buď preto lebo oprava stojí oveľa viac ako nákup nového alebo jednoducho to už nie je v móde. Úprimne sa priznajme, že sa do tohoto bludného kruhu dostal už každý. No dobre... Otázne je však či ten „modernejší“ prostriedok je účinnejší než ten predošlý. Ironicky podotknem, že dnes už nemáme za potreby aby produkt bol kvalitný, stačí keď pošleme späť nejakú návratku, vrchnák, známku, obálku, pretože môžeme ňou vyhrať auto alebo dovolenku pri mori. Je to „vynikajúci“ marketingový ťah (obchodná oblbovačka). A my sa na to jednoducho nachytáme... Donedávna musela byť každá reklama sankcionalizovaná a mala byť adekvátna s obchodnými pravidlami. Dnes to už nie je nutné. Stačí keď sme naivní a zmanipulovateľný. Potom kupujeme veci, ktoré nepotrebujeme. A takto hospodárstvo konzumnej spoločnosti efektívne prežije.
Sándor Szatmári v jednom svojom románe „Kazohinia“ opisuje Gullivera, ktorý sa dostal do rezervácie „behinov“, kde spozoroval, že na jednom konci obytnej budovy stále stavajú, a paradoxne v tom istom tempe rúcajú druhý koniec budovy. Títo behini mu vysvetlili, že túto stavebnú metódu vypracovali preto, aby sa vyvarovali bezdomovcom. Chcem tým povedať, že na podobnom princípe fungujú mnohé strategické ekonomické metódy, ktoré čo najefektívnejšie a najrýchlejšie využívajú pozemské zdroje. No dobre, ale čo potom, keď sa raz tie zdroje vyčerpajú?! Že to by mal byť problém už našich vnúčat? Tak by to povedala i Madame de Pompadour, že „Po nás príde potopa!“- čo nás to môže zaujímať.
Dnes smerujeme k spoločnosti poznania a nie je už problém držať krok aj s prílivom informácií, triediť a využívať ich. S tým sa otvára aj širší obzor na vyhľadávanie nových ďalších zdrojov. Ale aj k ďalšiemu plytvaniu! Je to čisto pragmatické, no hlúpe hospodárenie. Blahobyt a životná úroveň síce rapídne stúpajú ale kvalita života nie. Niečo predsa len chýba v tom našom živote, ale z reklamy sa to nedozvieme...
