V období Ríma na to stačila aréna Kolosea, kde gladiátora pojedával lev a tak zabávajúci sa občan v kľude mohol pojedávať chlieb, ktorý mal dokonca zadarmo. Takýmto spôsobom riadili v Ríme vyššie kruhy svoje mocenské manévre. Fungovalo to. A páni v rukách s mocou mali o všetko postarané.
Človek veru má túto svoju aj animálnu tvár, keď nemusí rozmýšľať. Jedny riadia druhých, veď bude o vás postarané a my namiesto vás budeme aj rozmýšľať. Aj opica sa zaraduje svojmu chvostu, keď mu ju ukážete alebo sa poteší ak jej podáte banán. Chytré! A keď si to celé premietneme na súčasnosť platí to aj dnes. Nie tak dávno sme chodili na prvomájové sprievody, kde boli balóniky, zástavky, mávanie a prikyvovanie ujovi prezidentovi, spevy, sedenie v tankoch - všetko bolo v systéme a v uhle a ľudia sa tvárili veselo. Všetci boli šťastní – ľud i vláda. Silne pochybujem o jednotlivcovi, ktorý má dnes postarané o seba a aj o zábavu, že by myslel na moc, ktorá ho riadi alebo na ostatných, ktorí sú bez chleba.
Dnešná spoločnosť sa topí presne v tomto oportunizme, pretože je spokojná so svojou animálnosťou, keď nemusí používať svoj intelekt. Myslím, že dosť to vystihol P. Nádasi, keď povedal: „Veď sadni si trošku, dôležitý si vtedy, keď nechceš byť dôležitý. Nikoho nechci naprávať, zabávaj sa – zasmej sa alebo plač to je jedno. Porozprávaj radšej nejaký dobrý príbeh. Uskromni sa, ako len vieš, aby si už zabudol, kto si. Prečo by si mal byť v tomto svete normálny?“ Myslím si, že mocenské štruktúry sú „dosť chytré“ a sebecké na to aby to mali všetko pod kontrolou.
Je tu však jedna základná civilizačná požiadavka, zásada demokracie, čo keď sa objavia iné myšlienky, názory, možno nesúhlas s riadiacou mocou. Alebo čo by sa stalo, keby existovala pokrytecká, demagogická, klamstvá vyžadujúca a zaliečanie odmeňujúca moc, ktorá nechce chápať inakosť, alebo nevie na ňu odpovedať? Bude tolerantná? Buďme k sebe úprimní, asi nie. Pretože bude určovať radšej sama podmienky, aby sa mala podľa požiadaviek riadiť, veď sú predsa len pri moci. Tak čo teraz?! Keď ani chleba nám už zadarmo nedávajú, (ale aspoň sľubujú) a cirkusu je tiež iba na politickej scéne (ale tam už poznáme každého šaša). Mocenská filozofia „chleba a cirkusu“ nie je najlichotivejšia metóda, ale obsah jej pravdivosti je ťažko spochybniteľný.
