Ráno som robila zapečené toasty na cestu autobusom pre babku. Vytiahnem z chladničky toastový chlebík v plastovom sáčku, nátierkové masielko ktoré deti milujú v plastovom tégliku a nesmie chýbať plátkový syr, ktorý vyberiem z plastového obalu a potom ešte zvlášť, každý jeden kúsok z ďalšej plastovej obáločky. Však jasné, aby sa nepolepil jeden o druhý. Hádžem do koša. Urobím aj šunkové aj salámové chlebíky. Aby šunka neobschla, mám ju uloženú v kvalitnom plastovom obale. Ale plastový obal v ktorom je saláma už tak nelepí, takže prehodím salámik z plastu do plastu. Toho môjho - kvalitného. Ten starý hádžem do koša.
Moje bábätko treba prebaliť, tak nechám prípravu raňajok a utieram malý zadoček ako inak poslednou vlhkou utierkou. Ostáva mi v ruke prázdny plastový obal na vlhké utierky, ktorý prihadzujem do koša k plastovému obalu z keksov, tie som medzičasom pribalila synovi na desiatu. Ešte rýchlo čajík do plastovej fľaše, rožtek do plastového desiatníčka a konečne sú všetci z domu preč. Idem tam kam aj kráľovná musí chodiť sama a zisťujem že mi ostal v ruke posledný ústrižok z toaletného papiera. Ako inak, vždy to padne presne na mňa. No nič vyberám ďalší kotúčik z plastového sáčku. Umývam si ruky ale nemôžem načapovať tekuté mydlo. To je asi vtip. Flaštička je prázdna. No nič, dolejem. Máme ešte trochu v mäkkom plastovom obale. Hádžem do koša.
Žeby som sa konečne mohla naraňajkovať? Tak idem na to. Dnes to dám zdravo. Vyberám z chladničky biely jogurt ktorý vykydnem z plastového kelimku (umytý hádžem do koša) do plastovej misky. Na jogurt vysypem zbytok špaldových lupienkov z plastového sáčku (hádžem do koša) a osladím si to výborným ďatľovým sirupom ktorý vytláčam z malej plastovej fľaštičky. Á, skoro som zabudla na čučoriedky. Mňamka. Prepláchnem ich v pôvodnej plastovej krabičke ktorú ako inak odhadzujem do koša k ostatným plastom, veď čo s ňou. Je chúďa ďeravá ako ementál, takže nemá šancu na ďalšie využitie.
Cez obed si vychutnávam zdravý šalátik vyslobodený z plastového obalu (hádžem do koša), so cherry paradajkami vyslobodenými z plastového pohárika (hádžem do koša vrchnú časť). Niekto zvoní pri dverách. Poštár. Doniesol mi dlho očakávaný balíček. Teším sa, prišiel mi drahý ekologický tovar ktorý som si objednala. Zabalený je v ,,plastovej obálke,,. Hádžem do koša.
Syn sa s hrmotom vracia zo školy so štyrmi spolužiakmi a samozrejme všetci pubertiaci hladní. Syn berie do izby kofolu, inak jedinú plastovú fľašu ktorú kupujeme ( keď ju miluješ ......) keksy a ja priložím lokše ktoré vyberám z plastového sáčku. Za desať minút vyhadzujem do koša okrem obalu z lokší aj popučenú plastovú fľašu, obal z keksov vonkajší ale aj vnútorný v ktorom boli dobroty poukladané.
Mám antiplastovú náladu s dojedaním poslednej sušenej marhule samozrejme ako inak z okrúhlej plastovej krabičky. Tú už nehádžem ale tlačím do preplneného koša. Idem sa radšej vyvetrať a vynesiem pri tom ,,kôš,, plný plastov aby bol zajtra pripravený na novú várku. Tak ,,dosplastovania,, priatelia.
