Je neuveriteľne smiešne , že každý deň veríme v rôzne klebety ktoré sa dopočujeme. Bez mihnutia oka ich podávame dalej. Kupujeme si bulvárne vydania denníkov, tyždenníkov, či iné média a hľadáme v nich nové senzácie. Ale Bibliu, knihu kníh, tú nepotrebujeme. Vieme, že ju máme doma v knižnici, asi aj v druhej poličke. Ale prečítali sme si ju aspoň jeden krát? Po bulvárnych správach bažíme denno denne ako supy, keď si večer zapneme správy, ale po odkazoch z Biblie ?! .... hmmmm .... to už je trocha ťažšie.
Každý sa bojí smrti a chcel by sa dostať po smrti do neba. Ale prečo? A za čo? Bez pričinenia, bez toho, aby som v niečo, či niekoho veril? Bez "žitia" podľa sv.písma ? Hmm. Niekedy je veľmi smiešne ak niekoho počujeme hovoriť " ...ja verím v Boha .." a pritom vieme, že skutočnosť je úplne iná. Vieme, že klame, hreší, premárni svoje peniaze v baroch, herniach a ktovie kde ešte. Dnes, v dobe rozmachu IT technológií dostávame denne desiatky emailov, ktré obratom posielame svojim priateľom. Veď aj priateľ je len človek a treba ho potešiť. Lenže ak príde email s kresťanskou tématikou, alebo témou Boh, ups, to už je problém. Prečítame si to, júúúúú, skvelé. Tak a teraz poďme na selekciu komu to poslať. Tomu áno, tomu nie, nie je veriaci. Šéfovi? Ach jaj to nie, to by nebolo dobré, čo by si o mne pomyslel. Áno, hambíme sa za Neho! Nie je to trocha smiešne a malicherné?
Je zaujímavé, že nás viac trápi to, čo si o nás myslia druhí. Priateľia, kamaráti, rôzne skupiny ľudí. No nik sa nezamyslel nad otazkou, či nás trápi to, čo si o nás myslí naša najbližšia rodina a Boh. Je to smiešne či smutné ?! Dokedy?!
