Ani čas, kedy tento dar dostaneme si nemôžeme vybrať. Môžeme len predpokladať, že nás niekto obdaruje asi na narodeniny a meniny no a ešte na Vianoce. Ale keď ste už niekedy zažili radostný pocit z toho, že niekto Vás obdaril neočakávane len tak, lebo Vás má rád, určite viete, že takýto dar bez ohľadu na skutočnú hodnotu je vzácny.
Samozrejme, je dôležitá aj osoba darcu. Cítime, že nás miluje nezištnou láskou, keď bez nároku na protihodnotu nám dar daroval. Čím je darca nášmu srdcu bližší, čím ho viac milujeme my, čím krajšie zážitky nás s ním spájajú, tým je dar vzácnejší. A potom, keď takýto dar dostaneme, opatrujeme ho, lebo každý pohľad naň nám pripomína osobu darcu a vybavia sa nám šťastné chvíle v jeho blízkosti. Dar uchovávame aj keby sa poškodil, len aby sme mali pamiatku.
Môžeme s istotou povedať aj to, že takýto dar nikto neodmietne, alebo nevyhodí bez rozbalenia. Ba keby bol v núdzi, predá veci, ktoré sám nadobudol, ale dar sa snaží si uchovať, lebo osobu darcu miluje.
Myslím si, že s touto úvahou zatiaľ každý súhlasí. Ale skúsme uvažovať ďalej. Čo sa stane, keď dar konkretizujeme ako dieťa a osobou darcu je Boh.
Povieme si, na dieťa má nárok každá žena. Dieťa je však Božím darom a preto je na Ňom, či tento dar je nám na osoh, alebo nie.
Povieme si, plánované tehotenstvo, lebo neplánované neprináša do rodiny šťastie. Predsa vieme o tom, že Boh skoro každej rodine daruje dieťa. Preto môžeme predpokladať, že pri určitom našom konaní aj nám podaruje dieťa a mali by sme byť na tento dar pripravený, ba ho radostne očakávať. Veď najviac by nás mal potešiť moment prekvapenia.
My, veriaci, by sme mali pociťovať a prežívať nevýslovnú a nekonečnú Božiu lásku a s dôverou prijímať jeho dary.
Dieťa by sme mali opatrovať, ako ten najvzácnejší dar, ktorý v živote môžeme dostať. Žiaľ veľa je takých rodičov, ktorí tento dar znehodnocujú svojim správaním sa. Napríklad týraním, zneužívaním, zlým príkladom a zanedbávaním láskavej a kresťanskej výchovy.
Aj to sa stáva, že dieťa - dar dostaneme poškodené. Ale koľko príkladov poznáme, že práve takéto dieťa, s láskou prijaté, je pre rodičov pokladom, ktoré by nevymenili za nič na svete.
Najsmutnejšie je keď dieťa - dar vyhodíme bez rozbalenia. Takým vyhodením je každá interrupcia (umelé ukončenie tehotenstva). Nikdy sa nedozvieme, čo sme v tom nerozbalenom balíku odvrhli. Mohlo byť vedcom, lekárom, kňazom, alebo „iba" milujúcim dieťaťom, ktoré by nám ožiarilo dni staroby.
Modlím sa za to, aby sme za každých okolností dokázali prijať tento dar najmilujúcejšieho Darcu. Uvedomme si že ozaj „každé dieťa je dôkazom toho, že Boh ešte nestratil vieru v človeka."
