Mária Jevčáková
Se svojim glupim rozumem sebe myšľim, že...
(So svojim hlúpym rozumom si myslím...) - takto vždy začínala naša babka, keď chcela vyjadriť svoj názor na niečo. Nerada píšem, o čom svedčí aj počet mojich článkov, ale teraz mi to nedá.

(So svojim hlúpym rozumom si myslím...) - takto vždy začínala naša babka, keď chcela vyjadriť svoj názor na niečo. Nerada píšem, o čom svedčí aj počet mojich článkov, ale teraz mi to nedá.

Nutkanie takto sa predstaviť som dostala po dnešnej obedňajšej relácii Rádia Slovensko Z prvej ruky. Aby som to upresnila, pani Debrecéniová nazvala ideologicky zaťaženými osoby, ktoré chcú ísť na referendum a hlasovať za to, aby určité vekmi odskúšané modely sa nevymenili bezhlavo za experimenty.

Náš nebohý otec stále hovoril, že: „fašizmus a komunizmus jedna kvočka vysedela“. Sledujúc dianie vo svete sa pýtam, aké obludné ideológie sa ešte vyliahnu?

Už dlhšiu dobu sledujem problematiku kvality starostlivosti o dieťa, ktorá je v médiách reprezentovné často tendenčne, bez ozajstnej snahy o najlepší záujem dieťaťa.

Nuž som. A tak si na internete prebehnem denne tlač aspoň v titulkoch a všímam si o čom sú. Priebežne sledujem aj nadpisy blogov a čo ma zaujme aj prečítam. Zistila som, že posledný týždeň je jedným z hlavných tém prejav poslanca NR SR pána Kuffu. Nuž, odvážil sa povedať niečo, s čím si vyslúžil pozornosť štvavých tzv. demokratov a ochrancov slobody. Takzvaných preto, lebo keď sloboda a ochrana a demokracia tak pre všetkých. Aj on má právo vysloviť svoj názor na spoločenské javy. Možno by som si z toho nič nerobila, ale v mene slobody sa deformujú pravidlá slušnosti, pravidlá spolužitia, pravidlá prirodzenej morálky ba aj pravidlá samotnej slobody. Niektorí môžu bez všetkého vysloviť, napísať, ba aj uverejniť vo všeobecne dostupných médiách materiál devastujúci dôstojnosť človeka a niektorí sú pranierovaní za svoj názor, ktorým sa snažia túto dôstojnosť chrániť.

Táto sekvencia, často spievaná v pôste dostala v rodine Tomáša v sobotu ráno reálny rozmer. Platí to však aj pre jeho otca a súrodencov.

Každý človek je potešený, keď dostane neočakávaný dar. Dar je niečo, na čo nemáme nárok, čo nemôžeme vymáhať a je len na vôli darcu, či nám chce niečo podarovať, alebo nie. Preto sa daru tešíme.

"Bojuje proti potratom, aj deťom hovorí o odtrhnutých ručičkách" znie nadpis článku, ktorý som dnes ráno čítala v novinách.

Každý človek je potešený, keď dostane neočakávaný dar. Dar je niečo, na čo nemáme nárok, čo nemôžeme vymáhať a je len na vôli darcu, či nám chce niečo podarovať, alebo nie. Preto sa daru tešíme.