Je pôst a my, veriaci sa snažíme predstaviť bolesť Matky, ktorej Syn pred jej očami zomiera na kríži. A v tom jedna matka a jeden otec to zrazu pocítia bytostne. Ich jediný syn zomrel a mal iba 28 rokov. Zrazu hypotetická situácia je reálna a o to bolestnejšia. V okamihu si uvedomujú hĺbku bolesti Božej Matky.
Načo sme na svete? Aby sme sa mali odkiaľ vrátiť domov. Všemohúci Otec zavolal Tomáša po mene a on šiel. Otec prijíma s otvorenou náručou aj márnotratného syna. V Jeho náručí je večná radosť z Jeho večnej lásky. Je to úžasná nádej. Len keby strata dieťaťa tak veľmi nebolela...






