'Dajme tomu, že by štát ustanovil tisíc úradníkov, ktorí by mali za úlohu škodiť kresťanstvu. Takýto pokus znemožniť kresťanstvo by vďaka svojej otvorenosti nebol ani zďaleka taký nebezpečný ako to, čo sa v súčasnosti deje. Štát platí tisíc úradníkov ktorí majú za úlohu hlásať kresťanstvo, v skutočnosti ho však znemožňujú, pretože v ich záujme je, aby sa čo najviac ľudí prihlásilo ku kresťanstvu, pričom reálne nikto kresťanom byť nemusí.'1
Že takýto systém je neudržateľný vedel už citovaný Søren Kierkegaard. Napriek tomu, že žil v 18. storočí, sú jeho slová platné aj dnes. Kresťanstvo spojené so štátom nemá žiadnu budúcnosť. Dnes už vôbec nezáleží na tom, či niekto chodí do kostola. Stačí raz za 10 rokov zaškrtnúť jednu kolónku a je to vybavené. Takýto prístup je urážkou všetkých veriacich kresťanov a špeciálne všetkých kňazov, farárov, pastorov a ostatných zamestnancov cirkví, ktorí to so svojou službou myslia vážne. Spojenie štátu a cirkvi v dnešnej forme nie je ničím prospešné. Produkuje len množstvo 'papierových kresťanov' a naopak diskriminuje samotných veriacich kresťanov a cirkvi. Autor týchto riadkov študuje teológiu. Priznávam, bolo by pohodlnejšie pridať sa do skupiny tých, ktorí dokážu súčasný stav obhajovať. Myslím si však, že viac ako dvadsať rokov po nežnej revolúcií je nehoráznosťou kúpiť obyčajnú minerálku na akési zasadanie akejsi komisie, ktorá má vymyslieť to, ako bude vyzerať odluka cirkvi od štátu. To, či daná minerálka bude kúpená za štátne alebo cirkevné peniaze, nie je podstatné. V rozhovore s jedným biskupom som sa dozvedel vec naozaj 'neznámu'. Daná cirkev nemá vymyslený žiadny plán postupu, ale nejaké expertné skupiny by mali zasadnúť. Prajem dobré ráno.
Atesitov najviac rozčuľuje to, že peniaze sú cirkvám prerozdeľované z daní všetkých občanov, bez ohľadu na ich vieru. Na druhej strane, ak kňaz/farár/pastor okrem nedeľňajšej kázne vykonáva aj iné aktivity, ktorými supluje štátnych úradníkov alebo nejaké organizácie (sobáši, pochováva, organizuje akcie pre dospelých/mládež/deti), nie je dôvod, prečo by mal byť diskriminovaný. Platy2 duchovných nie sú žiadnou neznesiteľnou položkou pre štát (napríklad plat farára Evanjelickej cirkvi a.v. činí približne 300€, inak tomu nebude ani v prípade iných cirkví), oproti platom úradníkov ide iste o nižšiu sumu. Tragédia je niekde inde. Tak, ako môžu zlenivieť štátni úradníci, tak môže zlenivieť aj farár. Inými slovami, nerozlíšite farára, ktorý sa o svoj cirkevný zbor príkladne stará od takého, ktorému to je jedno, a jeho cirkevný zbor vymiera. Odlukou cirkvi od štátu by sme vyriešili hneď niekoľko problémov. Zbavili by sme sa iritujúcej "predsčítacej" kampane, upokojili oponentov a my sami by sme k mnohým veciam museli zmeniť prístup - pokiaľ nechceme vyhynúť ako dinosaury.
Mnohí (vysokí) cirkevní predstavitelia sú však s daným systémom nadmieru spokojní - prečo by aj nie? Mnohí totiž stihli za tie dlhé roky zlenivieť, radšej budú na kolenách prosiť o žobračenky, len aby nemuseli začať robiť to, čo je úlohou cirkvi. Dobre sa nám hovorí o Evanjelickej/katolíckej/inej identite, dobre sa nám moralizuje, keď vlastne nemusíme robiť nič viac. A že je v cirkvi dôležitá ochota? Veď kto chce, nech sa zderie!
Cirkev potrebuje byť (násilne) oddelená od štátu, inak bude prehnívať spolu s ním. Biskupov so vztýčenou pravicou, mŕtvych kresťanov a ľudí neochotných pomôcť sme už videli dosť. Ak má byť cirkev zrkadlom tohto sveta, musí byť lepšia, aj napriek tomu, že je plná obyčajných hriešnych ľudí. Potrebuje sa stať sebestačnou, a ak má dostávať nejakú podporu, tak len za to, čo reálne urobí.
Na záver malý bonus: Vľavo stojaci pán, Pavel Delinga je dnes generálnym dozorcom Evanjelickej cirkvi a.v. (Generálny dozorca je (spolu s biskupom) najvyššia pozícia v ECAV) Ostatných pánov predstavovať nemusím.
1Voľná citácia, KIERKEGAARD, S. Okamžik, Praha 2005, s 31-32
2Nebudem sa venovať presnému systému odmeňovania farárov, zainteresovaní nech mi odpustia.
