-Aj vy ste boli v divadle? opýtala som sa potichu šoféra po hodnej chvíli prípravy. Aké len bolo moje sklamanie, keď mu z úst nevyšla žiadna odpoveď! –Čuš, nevidíš, že šoférujem?! mohol mi slušne naznačiť, že nemám otravovať hlúpymi otázkami.
Oprela som sa pohľadom o sklo a hľadala útechu v kvapkách.
-Aké to bolo, to divadlo? píplo zrazu čosi naľavo odo mňa. Nemohla som uveriť svojim ušiam. Bol to človek alebo sms-ka?
Tak som mu porozprávala, aké to bolo, ako sa mi páčilo, apropo nepáčilo, váhavo som použila pár odbornejších výrazov a dodala osviežujúci opis.
-Vy ste sa nešli pozrieť?
-Niee, ja som šiel do Tesca popozerať, povedal pán šofér.
A bolo. Ešte som váhala, či nadviazať na toto konverzačné sito alebo nechať ďalšie slová odtiecť. Ostávala nám ešte hodinka cesty, tak som sa rozhodla pokračovať.A oplatilo sa. Šofér mi za ten čas zodpovedal všetky otázky, ktoré som si vo veci šoférovania autobusu celý život kládla.
Rozprával, ako má rád svoju prácu, aj keď je ťažká, aj keď ho cestovky nútia ísť na pokraj síl a ešte ďalej, ako má rád turistov z Ruska či Latinskej Ameriky, ktorí chodia na poznávacie zájazdy do Európy, hoci o Slovensku zväčša ani netušia, ako nemá rád Kórejcov, ktorí sa stále ponáhľajú a učňovkárov, ktorí mu režú sedadlá žiletkami, keď im zakáže jesť v autobuse počas školského výletu. O tom, čo všetko sa stáva šoférom, ktorí sa nevedia zastaviť, lebo nepoznajú „mantinely vlastnej únavy.“ A o tom, aké ťažké je stále byť v strehu a mať všetko pod kontrolou, aj keď prší, sneží, šmýka sa alebo nie je nič vidieť.
Ani jemu sa nehody nevyhli. Raz musel prikázať dvadsaťjeden ľuďom, aby vyskočili z autobusu, ktorý nešlo zastaviť v zamrznutom kopci. –Dolámané ruky a nohy, ale súd uznal, že to bola krízová situácia, hovorí sucho, kým ja híkam.
Dlho robil v autoškole, hoci školil len šoférov áut. Dnes by už vedel rozdávať rady aj budúcim autobusárom.
-Toto si pamätajte. Na dlhých cestách si vždy treba oddýchnuť a dať si dobrý pozor, povedal mi a ja som prikývla, akože to neviem, hoci denne jazdím tisícky kilometrov.
-Tak, už sme tu. Ani neviem, ako to ušlo, dodal skôr než som pozrela z okna. Pršať už prestalo
