Ako škôlkarka som bola chorá neustále, rovnako ako väčšina detí. Doktorka mi odporučila injekcie na podporu imunity, ktoré som nenávidela. Scénku, v ktorej sa márne pokúšam uniknúť pred tenkou ihlou, mám doteraz v pamäti veľmi živú.
V deviatich rokoch som dostala alergiu. Na lúke počas zberu jahôd som zrazu začala kýchať a nevedela prestať. Alergologička sa pozitívnym výsledkom testov potešila – konečne sa u niekoho podozrenie potvrdilo. Nasledovala liečba, ktorá nepomohla. Je pravda, že injekcie som odmietla aj tento raz a tabletky brala len v krízových situáciách. Choroby však pokračovali. Večné prechladnutia, chrípky a pokašliavanie, ktoré súviseli s alergiou a slabou imunitou. Tak vraveli doktori. Liekom na tieto problémy boli zakaždým antibiotiká. Vždy iné a čoraz silnejšie. To isté pri ženských problémoch – liečiť treba antibiotikami. Fakt, že po liečbe sa problém vždy vráti, čo znamená, že liečenie asi nebude efektívne, však už lekári nebrali príliš na vedomie.
Naša medicína je taká. Nevie to lepšie a robí, čo môže. Bohužiaľ nemá čas skúmať, hľadať možné príčiny, rozprávať sa dlho s pacientom a uvažovať o vhodnej liečbe. Potrebuje problém okamžite pomenovať a vyliečiť. Ani už neviem koľkokrát mi doktorka predpísala antibiotiká bez toho, aby mala v rukách výsledky mikrobiologického vyšetrenia.
Pochopila som, že tadiaľto cesta nevedie. Lenže kadiaľ potom? Začala som si viac všímať, kedy bývam chorá. Pomaly som objavovala súvis s psychikou – moje telo okamžite reagovalo, kedykoľvek som pocítila nepokoj, smútok, depresie, nespokojnosť. Už som teda vedela, čo je zlé, ale nevedela som, ako to urobiť lepším.
V októbri minulého roku som meditovala. Skúšala som to samozrejme aj predtým, ale nikdy nie dostatočne poctivo a intenzívne. Možno ste už počuli, že v hlave máme isté cesty a spojenia, po ktorých sa náš mozog pravidelne vyberá (veľmi zjednodušene). Je to tým, že niektoré spojenia a časti nášho mozgu sú dominantnejšie a iné slabšie. Tieto spoje vznikli v minulosti a ak sú chybné, dokážu narobiť peknú šarapatu aj dnes. Nielen s myslením, náladou, emóciami, ale aj naším fyzickým zdravím.
Meditácia má schopnosť tieto spoje nanovo pretvárať a vylaďovať (veľmi laicky povedané). Znie to šialene a možno to nefunguje u každého, ale u mňa áno. A nie som sama. Stačí si pozrieť niektoré z Tedx videí, ktorých je na internete mnoho. Napr. toto.
Fakt je, že odkedy pravidelne meditujem, som pokojnejšia, vyrovnanejšia, rozhodnejšia a šťastnejšia. Mám lepšie vzťahy s okolím a viac sa mi darí v práci. Chorá som nebola viac než pol roka. Vedomie, že po smútku či strese prichádza choroba, ma vždy dostatočne varuje pred negatívnym myslením. Keď nevládzem a bolia ma kĺby alebo kosti, behám, keď som unavená, vystresovaná alebo nerozhodná, meditujem alebo cvičím jógu. Lieky neberiem. Odkedy alergiu vnímam ako zbytočný boj môjho tela proti prírode, ktorý nemá logiku, kýcham menej. Možno vám to pripadá smiešne, ale jednoduché veci bývajú niekedy tie najlepšie.
„Pacienti ochotne hltajú množstvo liekov, ale nie sú ochotní meniť svoj nesprávny životný štýl,“ cituje SME šéfa Asociácie súkromných lekárov Ladislava Pásztora. Pritom zmeniť štýl, teda zmeniť myslenie by mal byť prvý krok na ceste k vyliečeniu.
Nie je to ľahká cesta, ale minimálne sa oplatí na ňu zablúdiť. Vyskúšajte sa nabudúce, keď na vás niečo bude liezť, najprv zamyslieť, či ste niekde neurobili chybu. Uvažujte, čo sa vám v posledných dňoch dialo, či ste mali čas oddychovať, či ste neboli bez energie alebo v strese.
Niekde tam možno nájdete aj odpoveď na otázku, prečo ste chorí. A odtiaľ už nie je ďaleko k zisteniu, ako to zmeniť.
